Povedzte sami sebe áno... (2.)

Povedzte sami sebe áno... (2.)

V druhej časti rozhovoru s prof. MUDr. Evou Havrdovou CSc., sa budeme venovať hlavne vzťahom medzi pacientom a lekárom, resp. psychoterapeutom alebo fyzioterapeutom. Pre úspešné liečenie sclerosis multiplex sú tieto vzťahy rovnako dôležité, ako napríklad včasné diagnostikovanie choroby.

 Často na svojich prednáškach hovoríte o dôležitosti partnerstva medzi pacientom a lekárom. Cieľom je, aby pacient bol pri svojom liečení aktívny. Kde vidíte priestor pre aktívny prístup pacienta a kde by mal veliť lekár?

 My sme rozhodne proti tomu, aby lekár velil. Je pravda, že v zdravotníctve akoby stále vládol paternalistický duch, ktorý potlačuje pacientovu aktivitu. Musím povedať, že ani profesor Jedlička príliš pacientom nevysvetľoval, prečo to alebo ono robí, alebo prečo to či ono majú robiť oni. Aj keď som bola vtedy o generáciu inde, vnímala som, že to nie je úplne správny prístup, chodila som za pacientmi a snažila som sa vysvetľovať im ciele liečby a ďalších krokov s tým súvisiacimi. Myslím, že to je dnes svetový trend komunikácie lekára s pacientom, ktorý nemôžeme prehliadnuť. V ideálnej situácii by mal fyzioterapianeurológ vyšetriť päť pacientov denne, ako je to na západe. U nás má bohužiaľ lekár v ordinácii až 30 pacientov za deň, čo je samozrejme pre vytvorenie partnerského vzťahu medzi lekárom a pacientom veľmi limitujúce. Kvôli nedostatku času má lekár potrebu rýchlo pacientovi povedať všetko, čo má a čo právne musí, a pacient nemá dosť času, aby sa spýtal na to, čo potrebuje. To je samozrejme zlý model a je potrebné ho zmeniť. Hlavne pri prvých troch návštevách v SM centre býva pacient v strese a nie je väčšinou schopný si všetko v hlave usporiadať a zapamätať. Preto je dobré a veľmi pomáha, keď si prinesie do ordinácie otázky na papieri a robí si poznámky; je tiež užitočné, keď príde s niekým blízkym, kto je predsa len schopný prijať viac informácií nech chorý, ktorý býva v strese. Práve kvôli nedostatku času v ordinácii chceme u nás v SM centre usporiadať pre nových pacientov dlhšie skupinové sedenia, kam pozveme napríklad desať novo diagnostikovaných pacientov vo večerných hodinách, keď majú čas a povieme im viac o liečbe, zodpovieme ich otázky a zároveň im predstavíme prácu psychoterapeuta a fyzioterapeuta. Psychoterapeut pacientovi pomôže lepšie porozumieť jeho životu, niečo zmeniť a vyrovnať sa s depresiou. Chorý ale tiež potrebuje pochopiť, že musí mať aktívny prístup k chorobe, aktívny prístup k vlastnému telu, to znamená, že musí prijať myšlienku, že aj keď doposiaľ nemal rád fyzickú aktivitu, a možno ho aj obťažovala, teraz je nevyhnutné, aby s ňou začal, pretože je to jeden z mechanizmov, ako si čo najdlhšie uchovať dobrú kvalitu života. A s tým mu najlepšie poradí práve fyzioterapeut.

 Ako by z vášho pohľadu mal pri tom partnerstve vyzerať ideálne spolupracujúci pacient? Pacient, ktorý pre seba robí to najlepšie, čo môže ?

 Mal by predovšetkým pozorne vnímať, čo mu hovoríme, mal by nám dôverovať, pretože bez toho to nejde. Pokiaľ pacientovi vysvetlím, ako mu liek pomáha, a on si potom nájde na internete zavádzajúce informácie a pri ďalšej návšteve mi povie, že to aj tak nie je nič platné..., už týmto znižuje možnosť, aby mu liečba skutočne pomohla, pretože začne pôsobiť tzv. nocebo efekt, čo je opak placebo efektu. Aj keď podľa klinických štúdií má nová biologická liečba preukázateľne pozitívne účinky, týmto postojom pacient časť liečebného efektu znižuje. Keď to zhrniem: ideálny pacient dôveruje tomu, čo mu hovoríme, zmení svoj životný štýl, pracuje na tom s psychoterapeutom, pretože mu to pôjde ľahšie a rýchlejšie a začne sa viac starať o svoje telo. My po ňom spočiatku nechceme nič než všeobecnú zdatnosť, chceme aby dbal o svoju fyzickú kondíciu a aby ho to bavilo – to je tiež dôležité. Niekto rád na bicykluje, niekto behá, niekto cvičí jogu, do tela sa vyplavujú endorfíny, ktoré majú sami schopnosť potlačovať zápal, a pôsobia tak spoločne s ordinovanou liečbou. Navyše táto fyzická aktivita výrazne podporuje pacientovu psychiku, pretože si tým dokazuje, že je zdatný a choroba ho nijako výraznejšie fyzicky neobmedzuje. Sú teda tri veci, ktorými pacient môže významne napomôcť svojej liečbe. Musí si pravidelne a včas aplikovať injekcie alebo užívať tabletky, musí sa starať o svoju dušu a rovnako sa starať aj o svoju fyzickú zdatnosť.

 Som fascinovaná schopnosťou mozgu, jeho tzv. neuroplasticitou, keď si pri fyzioterapii mozog vytvorí akúsi obchádzku okolo oblasti, ktorá je postihnutá napríklad po ataku. Je  pravidelné cvičenie  vlastne taká prevencia, že pacient atak choroby zvládne lepšie?

mozogNeuroplasticita sa určite vytvorí ľahšie, keď na tom pracujete dopredu. Funguje to tak aj pri športovcoch, ktorí miliónkrát opakujú jeden pohyb a v mozgu si tak vytvoria  poriadnu stopu.

 Môžem si to predstaviť tak, že cvičením si pacient preventívne vytvára v mozgu stopy, ktoré idú mimo zápalové ložiská?

 Dá sa to povedať aj takto, aj keď to ešte nie je verifikované tvrdými dátami.

 Keď lekár pacientovi oznámi, že liečba už nie je účinná, a preto mu naďalej nebude podávaná, môže mať pacient pocit, že sa teda nedá nič robiť... Môže niečo robiť?

 Väčšine pacientov sa často uľaví, pretože si už nemusia pravidelne aplikovať injekcie. A potom ide zasa o životný štýl. Pokiaľ pacient bol zvyknutý cvičiť, mal by v tom pokračovať, pretože tým pre seba robí to najlepšie. Hlavne by sa mal v tomto období výrazne zamerať na starostlivosť o telo a psychickú rovnováhu a pokračovať aj vo svojich sociálnych aktivitách; stiahnutie sa do izolácie je veľmi negatívny faktor vedúci k rýchlejšej invalidizácii. My môžeme pacientovi ďalej pomáhať liečbou symptómov.

 Ak to chápem dobre, tak hlavná mantra, ktorá by stále mala znieť pacientovi v ušiach aby zostal čo najdlhšie stabilizovaný pokiaľ mu môžete podávať lieky, je: dodržovať liečbu, aj keď nezmôžete všetko, a k tomu cvičiť, cvičiť, cvičiť a starať sa o svoju dušu?

 Áno, presne tak.

 Keď sa pozriete na súčasné poznatky vedy a výskumu okolo liečby SM, kde vidíte najväčšiu nádej?

 Zatiaľ máme hlavne lieky, ktoré napomáhajú stabilizácii zdravotného stavu pacienta; tieto lieky môžu pomôcť predovšetkým novo diagnostikovaným pacientom a na začiatku choroby. Pacientom, u ktorých sa aj napriek nasadenej liečbe choroba prejavuje častejšími atakmi, tiež teraz svitá nádej, pretože sa vyvíjajú lieky s väčšou účinnosťou. Celosvetovo vznikla aj veľká iniciatíva k lepšiemu porozumeniu a následne liečbe progresívnych štádií choroby.

 

Autor článku: Šárka Pražáková

           zdroj: www.rskompas.cz

             foto: ilustračné

Vaše otázky

Meno a priezvisko
Email
Otazka
4 + 7 =
Spolu s odborníkmi radi odpovieme na všetky otázky súvisiace s ochorením
SM ale aj na iné, ktoré Vám pomôžu vyriešiť prípadný problém.
"Osobné údaje a informácie, ktoré poskytujete v tomto formulári budú vzhľadom k farmakovigilančným povinnostiam vyplývajúcim z príslušných právnych predpisov zaznamenané a spracúvané prevádzkovateľom informačného systému - spoločnosťou Teva v súlade so zákonom č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tieto osobné údaje a informácie môžu byť poskytované a zdieľané s ďalšími subjektmi Teva a národnými a európskymi úradmi z dôvodu hodnotenia a porovnávania s ďalšími nežiaducimi udalosťami zaznamenanými s týmto produktom alebo účinnou látkou. Podrobnejšie informácie môžete nájsť v ochraně osobných údajov. Ak nie ste subjektom hlásenia, aj napriek tomu, že pre hlásenie nemusíte mať súhlas pacienta s poskytnutím jeho osobných údajov, mali by ste ho o tejto skutočnosti informovať."