Pred rokom a pol sa nehýbal, teraz prejde Slovensko na bicykli

Pred rokom a pol sa nehýbal, teraz prejde Slovensko na bicykli

RADO ŠULEK (31) má pre chorobu problémy aj s rovnováhou. Keď sa však ľudia okolo neho dozvedeli o jeho diagnóze, spoločne ho podopreli. Vďaka nim dodnes nespadol.

 
Rado už roky pracuje v rovnakej petržalskej pizzerii. Keď sa naňho pýtame, usmiata čašníčka odpovedá otázkou: ,,Idete za Šulom?" A zakričí naňho dozadu do kancelárie. Rado už nerobí kuchára ako kedysi, no stále robí. Tam, kde to má rád a kde prvý raz prišiel ako študent na učňovskú prax. Aj keď sa už zaoberá v reštaurácii ,,papierovačkami", denne sa stretáva s ľuďmi, ktorých pozná roky a ktorí mu pomohli v najťažšej chvíli jeho života. Keď sa Rado fotí s majiteľom pizzerie Romanom, dokáže to zhrnúť do jedinej vety: ,,Toto nie je pre mňa len firma, kde pracujem, a Roman nie je iba jej majiteľ." Neskôr to vysvetľuje: ,,Keď som zostal ležať a nemohol som hýbať rukami, sedieť ani šoférovať, veľmi ma stresovalo, čo bude s peniazmi. Hypotéku a účty platiť musíte. Po mesiaci na péenke ešte niečo máte, čo však potom? Rado-2Diagnózu mi zistili v októbri 2014, o mesiac neskôr som mal narodeniny, tridsať rokov. Kolegovia sa mi poskladali na šeky, aby som nemal dlžoby. Traja zamestnanci boli noví a prispeli tiež. Podali ruku cudziemu človeku, vtedy som ich ani nepoznal. A majiteľ mi platil účty v ďalších mesiacoch, kým som sa nepozviechal. Po návrate z péenky ma zamestnal v kancelárii. Pri hrncoch a pizzi by som už totiž robiť nevládal. A vo všetkom mi vychádza v ústrety," hovorí Rado úplne jednoducho o ohromujúcom skutku osadenstva reštaurácie. Vidieť, že toto miesto je jeho druhým domovom. A ľudia odtiaľ jeho druhou rodinou.


Vyložte si nohy
Rado má sklerózu multiplex. Degeneratívne ochorenie nervového systému vošlo do jeho života nenápadne. ,,Asi rok mi tŕpli nohy. Postupne mi začínali tŕpnuť aj ruky, najprv jeden prst, potom ďalší. Vždy to však po krátkom čase prešlo," hovorí Rado o začiatkoch ochorenia. Na jeseň v roku 2014 sa mu však stav zhoršil. ,,V septembri som bol na pohotovosti. Poslali ma domov s tým, aby som si na tri-štyri dni vyložil nohy." Veď koho už nebolia nohy a chrbát, ak fyzicky pracuje, a čo by asi tak mohlo byť mladému silnému chlapovi? ,,Do správy mi vtedy lekár na pohotovosti napísal, že som absolvoval niekoľko vyšetrení s negatívnym výsledkom. Ani na jedno ma však neposlal," konštatuje Rado. Ale tŕpnutie neprestávalo, naopak, zhoršovalo sa a rozširovalo na celé ruky a nohy. ,,Už som nemohol nič uchopiť, ani držať volant, a nohy som iba vliekol. Môj doktor ma poslal k neurologičke. Tá mi povedala, nech prídem o šesť týždňov, a to som vtedy už ledva stál na nohách," rozpráva Rado. O tri dni mu však bolo už tak zle, že požiadal svojho lekára, nech ho pošle do nemocnice. Po viacerých peripetiách s pokazenými prístrojmi mu tam napokon urobili potrebné vyšetrenia a odobrali mozgovomiechový mok. ,,Domov z nemocnice ma v piatok po dvoch týždňoch poslali bez diagnózy s tým, že v pondelok ma mali priviezť späť kvôli výsledkom. Sedel som doma a čakal na odvoz. V televízore vtedy zhodou okolností dávali reláciu, kde hovorili o skleróze multiplex. Väčšinu príznakov, ktoré spomínali, som mal aj ja. Do nemocnice som sa viezol s tým, že už asi viem, čo mi je," vraví o dramatickom dni. Keď mu lekár oznámil, že má sklerózu multiplex, odpovedal mu: ,,Tak tomu verím." V mozgu a v mieche mu našli viac než 70 lézií. Choroba už ho ničila zrejme dlhší čas.

 

Čistil som si hlavu
O dňoch, ktoré nasledovali, sa mu aj dnes rozpráva ťažko. ,,Psychicky som bol veľmi nalomený. Najmä preto, lebo som nemohol hýbať rukami ani nohami, ani len ísť na WC. Čo budem robiť? Čo bude so mnou Rado-Sulek-4ďalej? A veľmi ma trápili aj peniaze a účty. Zrazu som bol úplne bezmocný." Radovi však blízki ľudia nedovolili trpieť viac než musel. ,,Oporou mi bola najmä moja rodina. Všetci sa zomkli a stáli pri mne. Oni ma posúvali ďalej. Moja priateľka Michaela od prvého dňa rozmýšľala, ako mi pomôcť. Stále hľadala, kde by sme sa mohli obrátiť. Ona ma aj skontaktovala s pacientskym združením. A dcérka Liliana mi pomáhala už len tým, že je. Ona je moje svetielko," usmieva sa Rado. Tiež je veľmi vďačný bratovi, mame a otcovi, ktorí ho podporovali psychicky a financovali aj rehabilitácie, ktoré potreboval. ,,Musel somveľa cvičiť, aby sa mi zlepšila motorika i ochabnuté svalstvo. Jeden z kamarátov ma vzal k trénerovi, ktorý ma naučil meditovať. Zabezpečil mi aj stacionárny bicykel, ktorý som potreboval na rozhýbanie svalstva. Začal som sa liečiť u profesora Lisého, požiadali sme o interferónovú liečbu. Tá zabrala, nohy sa rozhýbali rýchlejšie, s rukami to išlo postupne. Zle som však znášal aj to, že som bol stále doma, izolovaný od ľudí. Keď mi bolo lepšie, skončil som s péenkou a šiel do roboty. To mi veľmi pomohlo," hovorí Rado. Na otázku, či v tom ťažkom období neuvažoval o návšteve psychiatra, sa Rado usmeje: ,,Uvažoval som, samozrejme. Bral som však už toľko liekov, že som k nim nechcel ešte aj antidepresíva. Radšej som meditoval, aj trikrát za deň, a čistil som si hlavu."

 

Kým môžem, idem
Stretli sme sa v deň, keď Radovi nebolo veľmi dobre a hoci sa premáhal, bolo to na ňom vidno. ,,Máte pravdu, dnes by som najradšej nevstal z postele. Ako mi v takéto dni je? Únava, nekonečná únava. Interferóny majú aj vážne vedľajšie účinky. Bolesti kĺbov, triaška. Aj trikrát do mesiaca. Keby som však zostal ležať, bolo by to ešte horšie, mám to vyskúšané. Treba sa pozbierať, vstať a ísť," hovorí. Poprosili sme ho, aby prišiel do práce s bicyklom. Už v nedeľu 15. mája sa totiž chystal vyštartovať v Košiciach na podujatí Od Tatier k Dunaju so sklerózou multiplex. Počas piatich dní celých 400 kilometrov na bicykli. Rado plánuje spolu s ostatnými prejsť celú trasu. ,,Na tlačovke som stretol ľudí, ktorí sa tam chystali a ledva sedeli alebo ťahali za sebou nohy. Ja zatiaľ iba zakopávam a nepôjdem? Kým môžem, idem!" vyhlásil odhodlane. Keď sme sa opatrne opýtali, koľko má natrénované, Rado sa zasmial: ,,Tento bicykel som si kúpil pred dvomi týždňami a bol som na ňom štyrikrát. No sám som na ňom vydržal len dvadsať minút. Na sústredení v bratislavskom Ponteu spolu s ostatnými som prešiel 40 kilometrov.Spoločne to ide oveľa lepšie. Dúfam, že spolu to aj celé zvládneme." Jarka Valčeková, šéfka Združenia sclerosis multiplex Nádej Radovi zaručila, že na cestu po Slovensku na bicykli v živote nezabudne. Nie preto, že by sa úplne ,,rozbil", ale pre silné emócie, ktoré cyklojazdu pacientov so SM sprevádzajú. ,,Nemusela ma ani presviedčať. Organizujú už druhý ročník, vlani som však nemal toľko Rado-Sulek-5informácií. Dlho sme si s Jarkou iba písali, potom sme sa stretli a pozvala ma na rekondičný pobyt do Liptovského Jána. Videl som tam aj ľudí okolo šesťdesiatky, ktorí žijú aj s ,esemkou' normálne a dobre," hovorí Rado. Hoci jeho spolujazdci majú v bicykloch pre prípad potreby motorčeky, on si ho namontovať nedal. ,,Povedal som si, že na to mám ešte čas," uvažuje. A dodáva, že najväčší problém bude na bicykli asi s rovnováhou, ktorá mu robí problémy. ,,Len nespadnúť," zhrnul svoje ambície na cestu z Košíc do Bratislavy. Pádu v živote sa však Rado báť nemusí. Aj vďaka ľuďom, o ktorých sa môže oprieť.

Prevzaté: Život 18/05/2016, Autor: MARCELA FUKNOVÁ

Vaše otázky

Meno a priezvisko
Email
Otazka
8 + 2 =
Spolu s odborníkmi radi odpovieme na všetky otázky súvisiace s ochorením
SM ale aj na iné, ktoré Vám pomôžu vyriešiť prípadný problém.
"Osobné údaje a informácie, ktoré poskytujete v tomto formulári budú vzhľadom k farmakovigilančným povinnostiam vyplývajúcim z príslušných právnych predpisov zaznamenané a spracúvané prevádzkovateľom informačného systému - spoločnosťou Teva v súlade so zákonom č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tieto osobné údaje a informácie môžu byť poskytované a zdieľané s ďalšími subjektmi Teva a národnými a európskymi úradmi z dôvodu hodnotenia a porovnávania s ďalšími nežiaducimi udalosťami zaznamenanými s týmto produktom alebo účinnou látkou. Podrobnejšie informácie môžete nájsť v ochraně osobných údajov. Ak nie ste subjektom hlásenia, aj napriek tomu, že pre hlásenie nemusíte mať súhlas pacienta s poskytnutím jeho osobných údajov, mali by ste ho o tejto skutočnosti informovať."