Psychoterapia pre pacientov so sklerózou multiplex

Psychoterapia pre pacientov so sklerózou multiplex

Telo a duša sú nedeliteľný celok – jednoliaty systém, v ktorom sa prelína všet­ko, čo žijeme a zažívame v našich životoch. Naše telá majú emočnú pamäť a schopnosť vysielať sprá­vy o stavoch našej psychi­ky a symbolizovať to teles­nými prejavmi.

Ak sme šťastní, lepšie myslíme, pra­cujeme, cítime. Lepšie fungujú aj naše zmyslové orgány. Medicína na tieto dva spojené systémy dlho nazerala oddele­ne. Až v posledných rokoch prichádza k slovu takzvaná celostná medicína – psychosomatický prístup v liečbe pacientov so širokým spektrom diag­nóz. Zo somatického pohľadu liečime liekmi len jednu časť – telesnú. Človeka však treba v zmysle psychosomatické­ho náhľadu vnímať komplexne. Čo to je psychosomatika? Všimnime si, ako často vo verbálnej komunikácii prepá­jame naše psychické vnímanie situá­cií s fyzickými, telesnými vnemami. Často používame obľúbené príslovia typu: mať niekoho či niečoho plné zuby, nemôcť niekoho ani cítiť či vidieť, ne­môcť niektoré situácie ustáť... Ak sa zameriame na fyzickú rovinu našich verbálnych výpovedí, môžeme napo­kon prísť k záveru, že sme skutočne v inkriminovanom období mali prob­lémy so zubami, so zrakom, bolesti chrbta či kĺbov. Ponúka sa tu zrejmá súvislosť, ako naše telá citlivo a múdro vnímajú prežívané situácie.

 

PREČO LIEKY NIEKEDY NESTAČIA?

Liečime telo, ale v psychickej rovine k liečbe nedochádza. Telo dostáva naj­lepšiu možnú starostlivosť, avšak duša zostáva neošetrená, oddelená od nášho fyzického JA. Medikácia síce zaberá, kvalita liekov je dnes predsa na veľmi dobrej úrovni, napriek tomu liečba len potlačí symptómy choroby. Výsledkom sú opakované relapsy, zhoršenie cho­roby a príznakov. Ako chorí sme často pasívnymi konzumentami liečby a vnútorne aktívne nespolupracujeme s telom, ktoré si liečime. Žijeme v na­šich hlavách akoby odstrihnutí od tela. Svoje telo a jeho potreby si často uvedo­mujeme iba prostredníctvom ochore­ní, keď už telo samotné vysiela správy o našom preťažení. Hneváme sa na vlastné telo, namiesto toho, aby sme sa mu vnútorne s láskou prihovorili...

Byť v kontakte so svojím telom a citli­vo mu načúvať je základným pilierom nášho zdravia. Telo je múdre, dobre pozná svoje limity a často nás na ne upozorňuje – my mu však nenačúva­me. Naša psychika i telá sú preťažené každodenným stresom, ktorý sa už stal bežnou súčasťou našich životov. Nečudo. Stále sa zvyšujú nároky na naše vzdelanie, na pracovné výkony, pribú­dajú problémy v osobných i pracovných vzťahoch, existenčné problémy. Mnohí z nás sa nenaučili úprimne smiať, pla­kať, hnevať sa, adekvátne vyjadrovať svoje emócie. Sme v zajatí vzorcov a strachu z toho, čo si o nás druhí po­myslia, že prejavovať emócie sa nesluší, zatni zuby a vydrž, neplač. To všetko si vyberá daň v podobe narušeného zdra­via. A pritom plač je úžasné antidotum (protijed). Napriek tomu, že je zdravý, navonok si slzy nedovolíme. Nie vždy je zrejmý dôvod plakať. Ako spúšťač môže niekedy zapôsobiť film, a my ne­chápeme, prečo nás dojíma vymysle­ný príbeh. Často utešujeme priateľov či príbuzných, keď plačú a hovoríme im: neplač. Je to však len obrana voči svojmu vlastnému plaču či potrebe plakať a zdieľať smútok. Zdá sa nám, že sme slabí a bezmocní. Avšak práve schopnosť plakať nám umožňuje uvoľ­niť nahromadenú negatívnu energiu, potlačené emócie, ktoré vychádzajú von z tela najprirodzenejšou cestou. Je veľa pocitov, ktoré sa len ťažko ver­balizujú, zato sa z nich dá vyplakať. Plač prináša emočnú očistu, plačom sa čistí duša. psychoterapia-2Psychoterapia poskytuje legalizáciu potlačených pocitov kriv­dy, trápenia, zloby, ale aj potlačené radosti zo života, k čomu prichádza pri dlhodobom trápení, či v niekto­rých prípadoch ako dôsledok priveľmi direktívnej výchovy. Psychoterapia učí plakať aj radovať sa, zjednodušene žiť zdravo. Objavovať svoje skutočné emócie, skutočné potreby. Odmietať implantované vzorce, ktoré sa v živo­te neosvedčili a nahrádzať ich nový­mi, prínosnými spôsobmi správania a aktívneho prístupu. Psychoterapia môže naučiť zmenám v komunikácii s okolím, naučí odpúšťať nielen tým, čo nám ublížili, ale predovšetkým sami sebe.

 

PRIVEĽA NÁROKOV NA SEBA

Opakovane zažívam smútok z nesku­točných nárokov, aké majú na seba pa­cienti so sklerózou multiplex. Čo všetko si nedokážu dovoliť či odpustiť. Nedá sa zjednodušiť, čo je pre pacientov s touto diagnózou špecifické, avšak prítomnosť vysokých nárokov na seba samého sa skutočne prehliadnuť nedá. V prípade, že ochorie celkom mladý človek, neraz sa ako spúšťač choroby objaví práve vy­soká miera stresu: maturity, prijímacie skúšky na vysokú školu, náročné skúš­kové obdobie. A o niečo neskôr rozchody, rozvod, pracovné preťaženie. A k tomu všetkému nemáme na nič čas. Od det­stva nás formujú požiadavky byť najlep­ší, prvý. NIEČO DOSIAHNUŤ, NIEKAM TO DOTIAHNUŤ. Škoda, že s podobný­mi odporúčaniami sa neučíme aj ako dosiahnuť pocit šťastia, ako relaxovať, radovať sa. Byť iba sami so sebou. Jed­ným z dôvodov, prečo svojich pacientov so sklerózou multiplex učím relaxačné techniky, je práve chronický nedosta­tok času na seba. Paradoxne, aj pacienti, ktorí sú práve práceneschopní, tvrdia, že nemajú čas relaxovať. Toľko toho od našich tiel chceme, toľko vyžadujeme, toľko musíme zvládnuť, no nemáme čas svojmu telu načúvať. Pomôcť môže celý rad relaxačných techník ako vizualizá­cie či meditácie. Obzvlášť rada trénujem s mojimi klientmi Jacobsonovu progre­sívnu relaxáciu, ktorá je zameraná na prácu s telom, na jeho hlboké uvedo­menie a prežívanie. Je to typ relaxácie, kedy sa myšlienky upriamia na telesné prežívanie a telo aktívne pracuje. Me­tóda striedania maximálneho napätia a následného uvoľnenia (relaxu) v rôz­nych častiach tela je účinná pri psychic­kom a fyzickom napätí, ktoré sprevádza depresívne stavy i stavy úzkosti. Odpoči­nok pri relaxácii je účinným mechaniz­mom emočnej očisty, akýmsi reštartom z preťaženia. Relaxovať znamená chvíľu nereagovať, odpútať svoje myšlienky od emócií, nálad, od vonkajšieho diania. Pri úspešnej relaxácii sa nám darí byť vo svojom zdravom strede, v mieste, kde môžeme nájsť zásobáreň energie. V mieste, kde sme si sami sebe najbližšie.


NEMOC A MOC

 Jacobsonova progresívna relaxácia je pre pacientov so sklerózou multiplex zvlášť prínosná v tom, že sa aktívne naučia ovládať a uvedomovať si všetky časti svojho tela a získavajú tak nad ním MOC, čo je opak nemoci. Som pre­svedčená, že telo tak následne môže lepšie reagovať na medikamentóznu liečbu – práve vďaka spojeniu somatic­kej a psychickej roviny. Často svojim pacientom hovorím, že je dôležité pre­brať vedenie nad svojím telom, byť v liečbe aktívny. Vnútorne, z vlastného rozhodnutia. Že skleróza multiplex sa tak môže stať iba diagnózou, a to či z nej učiníme MOC či NEMOC je naše vnútorné rozhodnutie. Nerada by som bola, keby toto niekto pochopil tak, že sľubujem svojim pacientom zázračné uzdravenie. Nie je to tak, iba sa sna­žím o aktívny prístup k liečbe, v rámci ktorého zostáva psychoterapia pod­porou vo všetkých ťažkých životných situáciách. Nástrojom, ktorý pomáha prehodnotiť doterajší život, môže po­môcť zmeniť naše myšlienkové mapy, naše prežívanie. Som presvedčená, že našou životnou úlohou je byť šťastný. Budovať a udržiavať svoju vitalitu, ži­votnú energiu. Nemoc je symbolom toho, čoho sa nám dostáva priveľa alebo toho, čo nám naopak chýba. Je odtokom životnej energie, vyjad­rením nedostatku sebalásky, nedo­statku odpočinku, prijímania cudzích, nevlastných vzorcov správania, ktoré pre nás nie sú vhodné a, naopak, nás brzdia a blokujú.

meditacia-2

 

MÁM SKLERÓZU MULTIPLEX...

Psychoterapiu považujem za veľmi dô­ležitú, zvlášť v prvej fáze ochorenia, bezprostredne po oznámení diagnó­zy. Pacient prechádza piatimi fázami možných reakcií. ktoré spracovala ame­rická psychologička Elisabeth Kübler­-Rossová. Jej model je známy ako „Päť fáz smútku“, ktorý sprevádza oznámenie o vážnej zdravotnej diagnóze, spraco­vanie traumatických zážitkov alebo mimoriadne životné straty. Tieto fázy nemusia prebehnúť chronologicky ani kompletne. Vo svojej praxi sa tiež často stretávam s potlačením faktu závažnos­ti choroby, niekedy dokonca až po dlhšej dobe od oznámenia diagnózy (môže to vyvolať napríklad ďalší atak choroby).

Reakcia na oznámenie a prijatie infor­mácie o chorobe sú jedinečné rovnako ako človek, ktorý ich prežíva. Niektoré z fáz nemusia nastať, iné môže pacient prežívať stále dokola.

POPRENIE

V prvej fáze má napríklad pacient fan­tázie, že mohlo prísť k zámene výsled­kov vyšetrení. Odmieta fakt, že by mo­hol byť chorý: „To sa nemohlo stať mne, to musí byť omyl.“ „Veď sa cítim zdravý“. Popieranie skutočnosti je iba dočasným obranným mechanizmom, šokovou si­tuáciou, ktorá môže trvať rôzne dlho. V tomto období považujem za dôleži­té s pacientom hovoriť o možnostiach liečby, pomôcť mu prijať fakt choro­by, znížiť psychické i fyzické napätie a vznikajúcu a rastúcu úzkosť.

HNEV A AGRESIA

Druhú fázu sprevádzajú otázky typu: „To nie je fér, prečo práve ja? Prečo sa mi to stalo? Kto za to môže?“ Pacient už obvykle fakt o svojej chorobe prijal, uvedomuje si ju. Popieranie už nemôže pokračo­vať. Táto fáza kladie vysoké nároky na personál lekárov aj ostatných ošetru­júcich osôb. Môže sa vyskytnúť nechuť a odpor k spolupráci s lekármi a inými zdravotníckymi pracovníkmi. Psycho­terapia by v tejto fáze mala podporovať ventiláciu agresie, avšak vhodne sme­rovanú. Z psychosomatického náhľa­du predstavujú autoimunitné choroby, akou je aj skleróza multiplex, istý typ „autoagresie“. Hnev smeruje dovnútra tela. Avšak hnev či agresivita by nemali smerovať na tie časti tela, ktoré práve postihol atak. V tejto fáze je v tele pri­veľa napätia, rovnako ako emočného, tak psychického. Súčasne je obdobie, keď sa atak choroby prejaví, vhodné na rozhodnutie chorobe sa postaviť – nasmerovať energiu na uzdravenie a spolupracovať na liečení.

DOHADOVANIE

Tretia fáza sa nesie v znamení rozhod­nutia urobiť či podstúpiť čokoľvek, čo by strašiaka „skončím na vozíčku“, vyradilo z hry. Pacienti sa upnú k želaniam typu vychovať deti, otehotnieť, dožiť sa vnú­čat. Urobili by čokoľvek, aby získali ďal­šie roky zdravého života s minimálnym obmedzením. Mnohí z nich sa obracajú k alternatívnym spôsobom liečby, k vie­re v boha či iným spirituálnym sféram. Dochádza k licitovaniu o výmene ži­votného štýlu za zdravý život. Najčas­tejšie práve v tejto fáze prichádzajú pacienti na psychoterapiu a sú otvo­rení a nastavení na aktívnu spoluprácu urobiť niečo so svojím životom. A ja ako terapeutka som vďačná aj za nich, že si namiesto pitia zázračných bylín a praktizovania šamanských rituálov zvolili psychoterapiu.

 

Platón: „Zdravie je naplnením lásky medzi orgánmi tela.“

 

DEPRESIA

V štvrtej fáze prechádzajú pacienti od pocitov rezignácie a stále trvajúcej úna­vy, ktorá je pre pacientov s týmto ocho­rením typická, až po ľahké či stredne ťažké depresívne stavy. Sprevádza ich plačlivosť, uzavretosť, zamĺknutie a po­city permanentnej úzkosti či masívny panický atak. Pocity strachu a beznáde­je sa vyskytujú pri silných opakovaných atakoch, kedy sa telo a duše nestačia zregenerovať. V tejto fáze treba často do starostlivosti o pacienta zapojiť odborníkov z psychiatrie. Medikáciu formou antidepresív treba nasadiť tam, kde nefungujú psychoterapeutické prostriedky ako rôzne relaxačné tech­niky, jogínske predýchavanie úzkos­ti, kognitívno-behaviorálne techniky a iné ďalšie psychoterapeutické prí­stupy. Ideálna je spolupráca ošetrujú­ceho neurológa s psychoterapeutom, prípadne psychiatrom. Psychofarma­ká môžu pôsobiť súbežne s psychote­rapeutickými prístupmi a navzájom tak zvyšovať svoju účinnosť. Často sa stretávam s odporom k psychiatrickej medikácii, kedy musím vysvetľovať účinnosť antidepresív ako podporného lieku a bojovať tak so stále pretrvávajú­cim dogmatickým prístupom k depre­sii. Pritom v starostlivosti o depresív­neho pacienta je legalizovať a prijať pocity spojené s depresiou dôležitou fázou smútku, ktorý musí prirodzene prebehnúť. V rámci prežívania smútku je dobré o pocitoch strachu hovoriť. To najhoršie, čo môžu príbuzní urobiť, je odporúčať pacientovi v depresii aktivity na rozveselenie. Prežitím a nebloko­vaním obdobia smútku môže, naopak, nastať piata fáza.

ZMIERENIE

Akceptácia diagnózy predstavuje zmie­renie s chorobou a umožňuje racio­nálne zhodnotiť situáciu. Prichádza k dôležitému psychickému uvoľneniu a odblokovaniu bariéry, ktorá kompli­kuje aktívny prístup k liečbe. Pacient začne spolupracovať a terapeutický proces dostáva pozitívny náboj. Pacien­ti sú odhodlaní meniť doterajší spôsob života, aktivizujú svoje duševné a fy­zické sily. Venujú sa koníčkom, menia sa ich vzťahy a začínajú mať radi svoje telo. V nemocnici Královské Vinohrady v Prahe poskytujem psychoterapiu for­mou individuálnych stretnutí, kedy sa venujem iba jednému klientovi. Až keď má záujem, ho začlením do psy­choterapeutickej skupiny. Takto môžu pacienti spoločne zdieľať skúsenosti so zvládaním svojho ochorenia. Chcela by som poďakovať farmaceutickej firme TEVA, za vizionársky krok umožniť psychoterapiu pacientom s sklerózou multiplex na neurologickom oddelení nemocnice Královské Vinohrady, ktorú majú vďaka tejto podpore bezplatne k dispozícii. Všetkým svojim pacien­tom ďakujem za otvorenosť a za to, ako sa statočne snažia zmeniť nemoc na moc, a aj za rozhodnutie zmeniť svoje životy k lepšiemu. Verím, že aj v budúcnosti ostane psychoterapia všetkým pacientom s diagnózou skle­rózy multiplex k dispozícii.                                                                                    

Zdroj: Bedeker zdravia 3/2016,  Autorka: Bc. Karin Řeháková, Na titulnom foto: autorka 

Vaše otázky

Meno a priezvisko
Email
Otazka
8 + 6 =
Spolu s odborníkmi radi odpovieme na všetky otázky súvisiace s ochorením
SM ale aj na iné, ktoré Vám pomôžu vyriešiť prípadný problém.
"Osobné údaje a informácie, ktoré poskytujete v tomto formulári budú vzhľadom k farmakovigilančným povinnostiam vyplývajúcim z príslušných právnych predpisov zaznamenané a spracúvané prevádzkovateľom informačného systému - spoločnosťou Teva v súlade so zákonom č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tieto osobné údaje a informácie môžu byť poskytované a zdieľané s ďalšími subjektmi Teva a národnými a európskymi úradmi z dôvodu hodnotenia a porovnávania s ďalšími nežiaducimi udalosťami zaznamenanými s týmto produktom alebo účinnou látkou. Podrobnejšie informácie môžete nájsť v ochraně osobných údajov. Ak nie ste subjektom hlásenia, aj napriek tomu, že pre hlásenie nemusíte mať súhlas pacienta s poskytnutím jeho osobných údajov, mali by ste ho o tejto skutočnosti informovať."