Je smutné, že tento sviatok športu, aktívneho života, priateľstva, skrátka, sviatok toho, čo z ľudí robí ľudí, stále viac a viac ohrozujú sebecké militantné skupiny, ktoré chcú práve olympiádu zneužiť pre svoje ciele. Sú to teroristické útoky, pred, alebo, počas hier. Preto je otázka zabezpečenia hladkého priebehu hier taká aktuálna. Preto sa musí obetovať na zabezpečenie hier, toľko finančných prostriedkov. Sú to naozaj enormné sumy, ktoré by sa pokojne mohli použiť práve na podporu športu pre tých najmenších, alebo pre športovcov nejakým spôsobom handicapovaných. Teda pre tých, pre ktorých je šport jediná možnosť, nie len zábavy, ale aj všeobecného uplatnenia.
V starovekej Olympii, v starovekom Grécku, v kolíske Olympijských hier, sa dodržiavala krásna tradícia. Tzv. pokoj zbraní (ekecheiria), ktorú vždy počas hier dodržali všetky Grécke mestské štáty. Olympijské hry mali veľký význam, pretože upevňovali národnú jednotu Grékov, ktorí boli vtedy rozdelení na veľa kmeňov, žijúcich v mnohých mestských štátoch. Pred Olympijskými hrami poslovia z Olympie pozývali na ich účasť po celom antickom Grécku. Oznamovali presný dátum hier a vyhlasovali už spomínaný boží mier, pokoj zbraní. Ako pretekári sa na Olympijských hrách mohli zúčastniť v podstate všetci slobodní Gréci. Výnimkou boli cudzinci, otroci a ženy!?!? Pre ženy sa v čase Olympíjskych hier konali samostatné preteky v behu pri „Héraách“(Héra, manželka najvyššieho boha v gréckej mytológii -Dia). Pôvodne sa hry konali iba jeden deň a pozostávali z jednoduchého behu na vzdialenosť jedného, tzv. stádia (cca 192m). Neskôr sa k behu pridali súťaže v zápasení. Palé, klasický zápas, Pygmé, pästný zápas, Pankration, kombinácia oboch predošlých. A v neposlednej rade Pentatlon, ktorý zahŕňal hod diskom, hod oštepom, beh, skok do diaľky a zápas. Neskôr sa k týmto disciplínam pridali aj preteky konských záprahov, či jazdecké preteky. Na konci každej súťaže ovinul sudca čelo víťazovi červenou vlnenou páskou. Až v posledný deň hier víťazi, zhromaždení pod Diovým chrámom, boli ovenčený olivovými korunami. Nádherné na hrách bolo to, že sa na nich schádzali zástupcovia gréckych štátov, podpisovali sa tu politické zmluvy a tou najmierovejšou cestou sa upevňovalo vedomie gréckej národnej a kultúrnej spolupatričnosti.
Napriek všetkému, sú stále Olympijské hry, tým najväčším sviatkom. A nie len športovým. Je to naozaj sviatok všetkých ľudí, ktorý chcú športovať, súťažiť. Veď súťaž je to, čo nás, ľudí ženie vpred.
Pokračovanie nabudúce...
Zdieľať na FB
Audia a videa