Malá životná inventúra

Malá životná inventúra

Keď o tom tak premýšľam, povedala by som, že možno tá inventúra so psychologičkou Janou Tomanovou nebola až taká malá. Rozprávali sme sa o tom, ako sa pozrieť na to, čo je v našom živote nefunkčné a čo má, naopak, hodnotu, a podľa toho naštartovať premenu svojho života. Reč bola o tom, čo všetko je užitočné urobiť a čo nám v tejto zmene bráni.

Keď človek dostane SM, začne asi premýšľať nad tým, čo mu v živote prospieva a čo nie. Možno sa aj inak pozerá na rôzne oblasti života. Vnímate to tak aj vy?

Trošku mi to pripomína inventúru. Toto slovo pre životné bilancovanie mám rada. Nielen v prípade, keď ochorie naše telo, ale niekedy ochorie aj duša, naše vzťahy, skrátka, náš svet, vždy to môže byť príležitosť. Ako sa hovorí: pre smutného človeka je svet smutný, pre veselého je veselý. Naozaj záleží na tom, cez aké okuliare sa na to, čo sa deje, pozeráme. Samozrejme, keď vstúpi človeku do života chronické ochorenie, väčšina ľudí si musí prežiť tie fázy, ktoré prichádzajú, kým novú situáciu dokážu prijať – sú to napríklad to známe popretie, hnev, smútok a pod., o tom sme spolu už párkrát pre SM Kompas hovorili. Lenže potom nadíde čas, keď si človek môže povedať: dobre, stalo sa to, je to hrozné, tak sa poďme pozrieť, ako to prekonám. Asi prvým krokom, ako zvládnuť takúto zmenu, je úplne si priznať: toto bude už so mnou stále, nečakať, že sa to zmení, že sa odrazu uzdravím alebo že lekári povedia, že sa zmýlili, nestáva sa to. V prípade, ak človek prišiel navyše o vzťah, nečakať, že sa partner vráti, pokiaľ príde o prácu, nedúfať, že ho šéf zavolá späť. Aj napriek tomu, že malá časť nášho ja niekde v kútiku duše tvrdohlavo hovorí: ja chcem, aby to bolo ako predtým, je však dobré uznať fakt, že nič nebude ako predtým. No a práve v tom okamihu je čas na to, aby si človek urobil kompletnú inventúru svojho života. Obyčajne sa to robí tak, že si spíšeme zoznam bežných činností, či už v dňoch všedných alebo sviatočných, a tento zoznam nám odhalí aj tie činnosti, ktoré už nechceme alebo nepotrebujeme robiť. Tie sa potom pokúsime zo svojho života odstrániť alebo ich vykonávať čo najmenej. Keď sa napríklad rozhodneme nerobiť činnosti týkajúce sa domácnosti alebo obmedziť stretnutie s ľuďmi, ktorí nás nijako neobohacujú, zistíme, že väčšinou sa nič nestane.

Kým sme sa začali rozprávať, spomenuli ste, že ste tu nedávno mali pacientov, s ktorými ste robili akúsi inventúru vzťahov. Mohli by ste nám o tom niečo povedať?

Áno, aspoň si to osviežim. S trochou zveličenia môžeme povedať, že upratať si šatník je oveľa ľahšie, ako si upratať vo vzťahoch. Je ťažké niekomu aj blízkemu povedať: dnes ťa nenavštívim, pretože si chcem urobiť deň pre seba. Povedať priateľom, že už nebudem chodiť na naše pravidelné stretnutia, pretože sa chcem venovať niečomu inému alebo, skrátka, tieto posedenia mi už nič nedávajú. Pacienti často hovoria, že ochorenie nám chce niečo povedať a môže to byť aj to, že máme napríklad definitívne ukončiť vzťah, ktorý je dlhodobo nefunkčný. Čo iné by nás malo upozorniť na to, že niečo nefunguje, ako to, že telo ochorie? Čo by malo byť ešte tou pomyselnou poslednou kvapkou? Viem, že ukončiť vzťah je vždy ťažké, no pokiaľ zo svojho sveta takto odstránime vzťah, ktorý je už vyčerpaný, otvára sa nám priestor pre nové vzťahy, nových ľudí, ktorí nás budú viac inšpirovať – a ten nový vzťah nám dodá energiu a silu. Veľa mojich pacientov to charakterizuje takto: áno, nechali sme zo svojho života odísť ľudí, s ktorými sme si už nemali čo dať, a odrazu sa nám tam vytvoril nový priestor. Ten však nezostal dlho prázdny, prišli doň ľudia, s ktorými nás komunikácia viac napĺňa.

Stáva sa, že človek, keď dostane SM, odrazu zistí, že už z rôznych dôvodov nemôže robiť svoju prácu alebo ho chce zamestnávateľ prepustiť. Ako sa dá na takúto situáciu pozerať pozitívne?

Predovšetkým je dobré, že nás o tom informovali. Zotrvávať v nejakom nie veľmi funkčnom pracovnom vzťahu nemá príliš zmysel. Pokiaľ pracujeme niekde, kde nás zamestnávateľ len trpí, nie je to pre nás príliš povzbudzujúce, pretože to, samozrejme, cítime. Ak sa sami držíme zubami-nechtami práce, ktorá nám neprináša žiadny veľký úžitok, radosť ani zmysel, berie nám energiu, nemáme chuť sa púšťať v tejto práci do nových projektov, je to, skrátka, stav vyhorenia, mali by sme odísť, pretože zotrvávanie v takejto práci, držanie sa v nej za každú cenu je veľkým žrútom energie. A priznajme si, že aj takéto vyčerpanie môže viesť k ataku ochorenia. To, čo nás často v takomto zamestnaní drží, je strach. Pokiaľ tento strach odísť je jedinou motiváciou, nemali by nás tieto obavy limitovať v ochote púšťať sa do nových vecí. Väčšinou sa používa také klišé, že keď sa niečoho vzdáme, čaká nás niečo lepšie. Nemusí to byť niečo lepšie, ale vždy to bude iné. Niečo, čo je napríklad dôležité pre nasledujúcu etapu nášho života.

Počula som, že niektorí pacienti po takejto inventúre úplne zmenili svoj pracovný život a teraz majú tzv. portfóliový job.

Áno, pre niektorých pacientov je to veľmi dobré. Pracujú na viacerých miestach, napríklad na skrátený úväzok alebo iba v niektoré dni v týždni. Niečo robia pre finančnú stabilitu, niečo pre potešenie, do ich života to vnáša väčšiu pestrosť a obyčajne aj väčšiu rovnováhu.

Už sme sa o tom rozprávali, že jednou z oblastí, v ktorej by sme si mali urobiť jasno, je vzťah k nám samotným. Ako sa dá k tomuto postaviť pozitívne?

Hovorí sa, že keď si človek uvedomí, že najzákladnejší vzťah je vzťah k sebe samému, už nikdy nebude sám. Na druhej strane, ľudia sa boja byť sami so sebou. Tá konfrontácia so sebou, ten pohľad na samého seba, nahliadnutie do hlavy, srdca, duše, to všetko môže byť niekedy bolestivé. Je to nepohodlné, preto si volíme najrôznejšie aktivity, zhromažďujeme okolo seba ľudí, s ktorými si možno nemáme čo povedať, ale sú akýmsi filtrom, ktorý nás izoluje od seba samých. Preto sa veľa ľudí bojí samoty. Avšak vôbec to nemusí byť také ťažké vytvoriť si dobrý vzťah k sebe samým a keď sa to podarí, tak sa nám veľmi uľaví. Od seba nikam neunikneme. Napríklad sa dá začať dobrým vzťahom k svojmu telu. Oceniť ho za to, že aj keď je choré, tak sa nevzdáva, každý deň dokáže vstať, ísť ďalej, aj keď sa necíti dobre, zdvihne sa a robí veci, z ktorých má radosť. Niekto sa ponorí do svojej hlavy, svojich myšlienok, do toho, čo pozná, čo vie, čo ho zaujíma, niekto sa pozrie na svoje emócie a uvedomí si: som dobrý človek, pretože viem vytvárať pekné vzťahy s ľuďmi a cítim, že aj ostatným ľuďom je so mnou dobre. A mne samému je so sebou tiež dobre, pretože poznám tieto svoje kvality, viem, aké sú moje hodnoty, vyznám sa v sebe. Dokážem byť k sebe empatický a baví ma sledovať seba samého. Je vhodné, keď si každý vytvorí sám v sebe určité miesto, kde cíti svoj stred, kde sídli jeho stabilita. A keď sa cítime fyzicky, emočne alebo vzťahovo rozkolísaní, je možné sa na toto miesto, do bodu sily, stiahnuť, spočinúť v ňom. Je to niečo, čoho sa môžeme chytiť, pre niekoho je to v prvom rade vizuálny vnem, akási rukoväť, ktorej sa môže zachytiť, pre niekoho je to skôr psychická opora, taká podporná palička utvorená z hodnôt, o ktoré sa človek môže oprieť.

Dokázali by ste uviesť príklady, ako sa ľudia dopracujú k tomu, že je život so SM pre nich príležitosť?

Je zaujímavé, že na svoj život ako na príležitosť sa často vedia pozrieť ľudia, ktorých SM už nejako fyzicky obmedzila. Hovoria, že sa im teraz žije lepšie, pretože si uvedomili, že každý deň je dar. Tá príležitosť, ktorú v sebe každý deň skrýva, je podľa nich aj v tom, že môžu robiť to, o čom do tej doby iba premýšľali ako o niečom, čo by im urobilo radosť. Napríklad poznám jednu pani, ktorá si dohodla so zamestnávateľom úpravu pracovného času, teda časť z týždňa pracuje z domu. Teraz si rozvrhla prácu tak, aby urobila, čo je potrebné, ale na dve hodiny denne si urobí prestávku a venuje sa vytváraniu patchworkových diek a veľmi ju to baví. Potom máme pacientov, ktorí píšu rozprávky – a niektorí sú v tom úspešní. Keď robíme niečo, čo nás skutočne baví, je to aj liek proti stresu. Neurológovia všetkým pacientom odporúčajú, aby sa vyhýbali stresu. Mnohým z nich, hlavne tým veľmi aktívnym, tiež hovoria: je jedno, ako budete odpočívať, len odpočívajte. Lenže my, čo sme v takom tom kolotoči života, sa často cítime dobre alebo zle podľa toho, koľko vecí v ten deň zvládneme či koľko vecí zariadime. A už menej si všímame to, ako sa pri týchto činnostiach cítime. Odrazu však lekár povie: šetrite sa. Avšak ako sa to robí? Niekto si ľahne na gauč, ale za päť minút ho to prestane baviť, potom si zoberie knihu – ale tá nie je veľmi zaujímavá, takže si začne spomínať na to, čo ho naozaj baví, čo rád robí. Je to o učení sa, o lepšom vnímaní toho, ako sa skutočne cítime, pri čom je nám dobre, potom si napríklad sadneme na lavičku v prírode, kde môžeme len tak sedieť a nerobiť nič.

Je to o tom, že sprvu tomu, len tak sedieť a nič nerobiť, pripisujeme menšiu hodnotu?

Áno, skoro stále nám v hlave beží, že toto je dobré a toto je zlé. Niekedy je však dobré len tak sedieť a nič nerobiť.
Je vhodné pozrieť sa na to, kde sa nám stráca energia, čo nás oberá o silu, elán, kde, skrátka, prichádzame o svoju životnú iskru. A potom hľadať spôsob, ako svoju životnú silu lepšie ochrániť.

Dá sa zmeniť, keď je naša myseľ nastavená skôr kriticky, keď všetko vnímame skôr negatívne? Dá sa s tým niečo robiť?

Dá – keď máme veľmi silnú vôľu. Je to, ako keď sa učíme cudzí jazyk. Pokúšame sa rozprávať a niekto nás opravuje. Ten rozdiel je však v tom, že sa rozprávame sami so sebou a opravujeme seba samých. Náš zvyčajný monológ môže byť veľmi negatívny, vyčítavý, hodnotiaci, to nemôžem robiť, to je zle, to by som mal, toto by mi nikto nedovolil, toto sa mi nepodarí, to nedokážem, nemôžem, bojím sa. To sú tie myšlienky, ktorými sa často zaoberáme, to je náš starý scenár. Tento negatívny monológ by sme mali súbežne prerábať, opravovať ho na taký, v ktorom sa dokážeme viac povzbudiť, hovoriť so sebou láskavejšie, byť na seba lepší. V tomto novom scenári, ktorý by mal postupne v našom živote prevládať, by mohli znieť slová ako: zvládnem to, vyskúšam to, buď sa môžem báť, alebo môžem niečomu veriť, to, čo sa stalo, je tragédia, ale môže to byť začiatok niečoho nového, je to príležitosť a ja to takto budem vnímať. Ide o to, aby ste nahradili tú starú nahrávku vo svojej hlave niečím novým, čo vám aj vášmu zdraviu prospeje.

Keby som sa oblúkom vrátila k našej inventúre, vedeli by ste povedať, čo je pre túto inventúru a nasledujúce nové vykročenie užitočné?

Je vhodné zistiť, čo je pre nás v živote dôležité. Je dobré zobrať si papier a pero a spísať si to. Napríklad: v oblasti vzťahov bude pre nás asi najdôležitejšia rodina. Môžeme si napísať, kto do tejto rodiny patrí, pretože často sú to pre nás aj ľudia zo širšej rodiny. Pozrieť sa na to, kto je pre nás z tej rodiny najdôležitejší. Kto nás najviac potrebuje, kto je našou najväčšou oporou, kto nám berie energiu – a takto sa dá rozpísať každá oblasť nášho života. Takáto analýza nám ukáže, čo má pre nás v živote skutočne hodnotu. Potom raz za čas môžeme urobiť niečo, čo sme nikdy nerobili, niečo nové. Napríklad to, že pošleme životopis niekam, kde by nás viac bavila práca alebo by bola menej náročná. Alebo by tá práca bola blízko domu, pretože ľudia často dochádzajú, pretože majú pocit, že inde by tú prácu nezohnali. Alebo je to finančne výhodné zamestnanie, ale na druhej strane, je také vyčerpávajúce, že to neprospieva ich zdraviu. A to je ďalšia dôležitá vec. Je dobré pozrieť sa na to, kde sa nám stráca energia, čo nás oberá o silu, elán, kde, skrátka, prichádzame o svoju životnú iskru. A potom hľadať spôsob, ako svoju životnú silu lepšie ochrániť.

Vaše otázky

Meno a priezvisko
Email
Otazka
9 + 4 =
Spolu s odborníkmi radi odpovieme na všetky otázky súvisiace s ochorením
SM ale aj na iné, ktoré Vám pomôžu vyriešiť prípadný problém.
"Osobné údaje a informácie, ktoré poskytujete v tomto formulári budú vzhľadom k farmakovigilančným povinnostiam vyplývajúcim z príslušných právnych predpisov zaznamenané a spracúvané prevádzkovateľom informačného systému - spoločnosťou Teva v súlade so zákonom č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tieto osobné údaje a informácie môžu byť poskytované a zdieľané s ďalšími subjektmi Teva a národnými a európskymi úradmi z dôvodu hodnotenia a porovnávania s ďalšími nežiaducimi udalosťami zaznamenanými s týmto produktom alebo účinnou látkou. Podrobnejšie informácie môžete nájsť v ochraně osobných údajov. Ak nie ste subjektom hlásenia, aj napriek tomu, že pre hlásenie nemusíte mať súhlas pacienta s poskytnutím jeho osobných údajov, mali by ste ho o tejto skutočnosti informovať."
Naše webové stránky používajú súbory cookies. Pokračovaním súhlasíte s ich používaním. Viac informácií nájdete v sekcii: Zásady ochrany osobných údajov
Rozumím