Za každým mrakom sa skrýva slniečko... (1.)

Za každým mrakom sa skrýva slniečko... (1.)

Volám sa Jaroslava, som z Bratislavy a mám 52 rokov. Pätnásť rokov som pracovala v sporiteľni a dovolím si povedať, že v profesii som bola ako doma. Jedného dňa som sa však zobudila a nevidela som na oči. Skončila som v nemocnici, tam mi povedali, že je tu podozrenie na sklerózu multiplex. Na „peenke“ som však pracovať nemohla, takže po týždni som sa pobrala znovu do práce. A začal sa jeden nekonečný kolotoč. O rok atak – stŕpnutie od pása dole... S tým som však ani nebola u lekára. Na ďalší rok znovu atak a zase som nevidela na oči. V práci ma začali prenasledovať kognitívne poruchy, horšie som sa vyjadrovala, nevedela som si spomenúť na slová, mená atď. Toto všetko mi začalo robiť ozaj vážne problémy, v banke som už bola sama sebe nebezpečná, pretože som pracovala so zmluvami a financiami...


Po druhom ataku mi lekári povedali, že je to na 90 percent skleróza multiplex. Potom nasledovali rôzne testy a vyšetrenia, ktoré defi nitívne potvrdili túto diagnózu. Po ďalšom ataku mi tak stŕpla pravá ruka, že som sa už nemohla vrátiť do práce, pretože to bolo pre mňa príliš náročné. Práca s číslami ma veľmi vyčerpávala, pretože sa mi veľmi zhoršil zrak a už aj počítač sa stal mojím nepriateľom. Na poste v banke, ktorý som zastávala, som komunikovala s klientmi, išlo tam o zmluvy a peniaze, a rýchlo som pochopila, že tu ďalej nemôžem byť. Zostala som teda doma a bola som vo veľmi zlom psychickom stave. Ten rok patril k tým najhorším v mojom živote. Potom som sa skontaktovala s predsedníčkou združenie Nádej a tá ma pozvala, aby som sa prišla pozrieť do ich chránenej dielne. Prišla som a dá sa povedať, že som už odtiaľto neodišla. Našla som tu vhodné prostredie, pracujem tu ako administratívna pracovníčka, ekonómka, ale nie sú to hodiny a hodiny pri počítači, nie som zahrabaná v číslach. Môžem si oddýchnuť, môžem striedať prácu... Pre mňa je táto chránená dielňa skutočný azyl.

Sú tu kolegyne, dnes už aj priateľky, ktoré majú podobné príznaky. Navzájom sa rešpektujeme a berieme sa také, aké sme. Toto v bankárskej práci nebolo, lebo keď som sa tackala a hádzalo ma do dverí a do skríň, vytvárala som o sebe ten najhorší dojem. Kolegyne, ktoré poznali moju diagnózu, to akceptovali, ale s klientmi to bolo iné, v tom vzťahu sa nedalo s ochorením operovať. K tomu všetkému sa pridala tá nesmierna únava. Keď na človeka doľahne, je to čosi strašné. Ráno sa zobudíte a ledva leziete...

Hovorí sa, že keď sa človek dozvie diagnózu, zrúti sa mu celý jeho dovtedajší svet. Určite je to tak, hoci u mňa to malo postupný priebeh. Do práce som totiž musela chodiť, pretože som o ňu stála, a tak som sa snažila rýchlo sa dať do poriadku. Úprimne povedané, prvé podozrenia na sklerózu multiplex, ktoré mi lekári vpísali do chorobopisu, som síce vnímala, ale vlastne som vôbec nevedela, čo to znamená. Až po tom druhom ataku, keď už moje oči boli na tom tak zle, že som nevidela a keď mi oznámili, že na 90 percent ide o sklerózu multiplex, som z nemocnice volala manželovi, čo som sa dozvedela. Samozrejme, ani on nevedel, čo to presne znamená, ale povedal mi, že si to pozrie na internete. Potom mi zavolal a povedal: „Pozri si to sama!“

Vtedy to už bolo naozaj zlé. Veľmi zlé! Keď som si pozrela príznaky, ako sa choroba prejavuje, čím všetkým pacient prechádza, nebolo mi všetko jedno. Uvedomila som si, že s mojou prácou je koniec. Ale na druhej strane otvorene hovorím, že nikdy som nebola zaťažená na kariéru. Mám rodinu, manžela, dvoch synov a toto je pre mňa podstatné. Samozrejme, zamestnanie pre mňa veľa znamenalo, ale v mojom rebríčku hodnôt na prvom mieste nebolo. Tam patrila rodina. A tá mi v tých ťažkých chvíľach najviac pomohla. Mám chápajúceho manžela, dvoch skvelých synov a všetci mi veľmi pomáhajú. A veľkú podporu som našla v združení Nádej. Našla som si tu svoje miesto, stretla som tu ľudí s podobným osudom, ľudí, s ktorými mi je dobre. Stretávame sa a to je veľká vec. Táto choroba je veľmi zlá, ale tým, že poznáme diagnózu s jej vrtochmi, tak sme tu akoby v pohode. Som v prostredí, ktoré je mi blízke, nemusím sa pretvarovať, nemusím sa strážiť a stále sa kontrolovať. To si vysoko cením.

(Jaroslava, Bratislava)

zdroj: SKOMPASOM

Vaše otázky

Meno a priezvisko
Email
Otazka
3 + 7 =
Spolu s odborníkmi radi odpovieme na všetky otázky súvisiace s ochorením
SM ale aj na iné, ktoré Vám pomôžu vyriešiť prípadný problém.
"Osobné údaje a informácie, ktoré poskytujete v tomto formulári budú vzhľadom k farmakovigilančným povinnostiam vyplývajúcim z príslušných právnych predpisov zaznamenané a spracúvané prevádzkovateľom informačného systému - spoločnosťou Teva v súlade so zákonom č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tieto osobné údaje a informácie môžu byť poskytované a zdieľané s ďalšími subjektmi Teva a národnými a európskymi úradmi z dôvodu hodnotenia a porovnávania s ďalšími nežiaducimi udalosťami zaznamenanými s týmto produktom alebo účinnou látkou. Podrobnejšie informácie môžete nájsť v ochraně osobných údajov. Ak nie ste subjektom hlásenia, aj napriek tomu, že pre hlásenie nemusíte mať súhlas pacienta s poskytnutím jeho osobných údajov, mali by ste ho o tejto skutočnosti informovať."