Za každým mrakom sa skrýva slniečko... (2.)

Za každým mrakom sa skrýva slniečko... (2.)

V jednu sobotu večer som si po dlhšom čase išla s priateľmi zatancovať do miestneho podniku. Už som to potrebovala, v práci som toho mala poslednú dobu trochu viac. Bol to večer plný stretnutí so starými známymi. Smiali sme sa, zabávali, užívali bezstarostný život. V nedeľu ráno som sa zobudila so zvláštnym pocitom. Nevedela som, čo to má znamenať, problémy a bolesti pribúdali takmer z minúty na minútu. Nasledovala návšteva pohotovosti, nemocničné lôžko. O týždeň som sa na podnik, v ktorom som v sobotu tancovala, pozerala z nemocnice s ukrutnými bolesťami, slzami v očiach a nekonečným čakaním na výsledky vyšetrení. Myslela som na to, aký je život a svet pominuteľný, ako rýchlo sa dokáže zmeniť situácia v živote človeka.


Na začiatku mi to také tragické neprišlo. Nevedela som o tejto chorobe takmer nič. Niečo mi ale hovorilo, že to nebude také jednoduché. Už lekárka v ambulancii pred hospitalizáciou mi naznačila, že musím ísť do nemocnice, aby sa vylúčilo to „najzávažnejšie“, čo prichádzalo do úvahy. To „najzávažnejšie“ sa, žiaľ, potvrdilo. Po návrate z nemocnice som si sadla za počítač a začala som čítať o tejto chorobe niečo viac. Bolo tam viac negatívneho ako pozitívneho. Potom to prišlo, taký ten oneskorený šok, celé uvedomenie si, do čoho som sa dostala. Prvý pobyt v nemocnici bol len začiatok môjho fyzického i psychického trápenia, nasledovali ďalšie pobyty v nemocnici s frekvenciou každý mesiac, stav sa mi postupne zhoršoval. Čakala som na schválenie injekčnej liečby poisťovňou. Zase nemocnica, zvykanie si organizmu na každodenné chemické zásahy v podobe injekcií. Bolesť na tele človek vydrží, ale tá na duši potrápi oveľa viac...

Momentálne som v stave, keď sa snažím, čo najmenej na ňu myslieť, hoci je to veľmi ťažké. Strach sa stal súčasťou môjho života. Snažím sa ho zaháňať tým, že robím, čo ma baví. Maľujem obrazy, píšem príbehy a básne. Po dlhodobej práceneschopnosti som sa vzchopila a vrátila som sa späť do práce. Snažím sa veľa prechádzať, vnímať prírodu, venovať sa zvieratám, deťom, pomáhať im, ak majú problémy v škole. Využiť každú príležitosť stretnúť sa s blízkymi, rodinou, priateľmi, prežívať radosť z každého jedného stretnutia. Pretože každý človek, ktorého v živote stretneš, ťa niečím obohatí. Záleží len na nás, čo si zo stretnutia s ním odnesieme, aký pocit, zážitky. Čo pri ňom prežívame...

Nevzdávať sa a bojovať. Neklesať na duchu. Stojí to za to. Je to náročné, hlavne, keď je horšie, ale za každým mrakom sa skrýva slniečko. Tá fráza, že všetko má svoj čas, je naozaj pravdivá. Pre každého je to individuálne. Musí si to každý sám odžiť. Po svojom. Sám sa otestovať. Každý deň vám niečo prinesie. Držím veľmi palce a želám si, aby sme mali toľko sily, nádeje, viery a lásky okolo seba, aby sme to zvládli, spolu s vedomím, že nie sme sami a takto ide všetko ľahšie...

(Aneta, 30, príbeh z internetu)

zdroj: SKOMPASOM

Vaše otázky

Meno a priezvisko
Email
Otazka
2 + 6 =
Spolu s odborníkmi radi odpovieme na všetky otázky súvisiace s ochorením
SM ale aj na iné, ktoré Vám pomôžu vyriešiť prípadný problém.
"Osobné údaje a informácie, ktoré poskytujete v tomto formulári budú vzhľadom k farmakovigilančným povinnostiam vyplývajúcim z príslušných právnych predpisov zaznamenané a spracúvané prevádzkovateľom informačného systému - spoločnosťou Teva v súlade so zákonom č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tieto osobné údaje a informácie môžu byť poskytované a zdieľané s ďalšími subjektmi Teva a národnými a európskymi úradmi z dôvodu hodnotenia a porovnávania s ďalšími nežiaducimi udalosťami zaznamenanými s týmto produktom alebo účinnou látkou. Podrobnejšie informácie môžete nájsť v ochraně osobných údajov. Ak nie ste subjektom hlásenia, aj napriek tomu, že pre hlásenie nemusíte mať súhlas pacienta s poskytnutím jeho osobných údajov, mali by ste ho o tejto skutočnosti informovať."