Čím sa zaoberá vaša firma a ako ste sa dostal k podnikaniu?
Vozíme zo zahraničia špeciálne stavebné prvky a LED osvetlenie. S podnikaním som začal pôvodne pri zamestnaní, keď som miesto dovolenky lietal do Hongkongu nakúpiť LED osvetlenie a v ČR ho predával. Bolo to zhruba pred štyrmi rokmi. Zamestnávateľovi sa nepáčilo, čo robím vo svojom voľnom čase, ľudia z firmy si mysleli, že si tým zarábam veľké peniaze, čo im bolo tŕňom v oku, a začali mi rôzne znepríjemňovať život. Nakoniec ma atmosféra vo firme donútila dať výpoveď a s niekoľkými kamarátmi sme založili vlstnú spoločnosť.
To bolo ešte skôr, ako ste ochoreli na SM? A ako ste sa o chorobe dozvedel?
Nie, SM mám od roku 2008, podnikať pri zamestnaní som začal pred štyrmi rokmi a vlastnú firmu máme cca tri roky. Bolo to v januári 2008; raz v stredu ma prepadla malátnosť a do piatku som sa jej nezbavil. V sobotu ráno som nemohol takmer pohnúť rukou a nohou. Lenže na víkend som už mal program, a tak som ho absolvoval aj so spomenutými obtiažami. Potom som zavolal našu rodinnú doktorku, ktorá ma poslala do vojenskej nemocnice na vyšetrenie – a hneď si ma tam nechali. Vravel som si fajn: lekári ma vyšetria a budú vedieť, čo mi je.
Ako si spomínate na tie vyšetrenia? Mali ste nejakú predstavu, čo by to mohlo byť?
Prvých pár dní som netušil vôbec nič, a ani som nemal čas hľadať nejaké informácie; na rovinu: ani ma to nezaujímalo. Keď lekári ešte nič nevedia, nemá cenu premýšľať. Čo by... keby... Urobili mi magnetickú rezonanciu atď. Spomínam si, ležal som na izbe s pacientmi, ktorí sa už dopredu báli lumbálnej punkcie, ja som to skôr bral tak, že nemá zmysel veľmi špekulovať a trápiť sa tým, čo sa urobiť musí. Potom mi lekári oznámili, že mám SM, vypočul som si základné informácie a ďalej som to neriešil. Na svete sú aj horšie choroby, ako napr. rakovina. Najlepšie je nepanikáriť, zostať v kľude, informácie zisťovať, iba keď ich nutne potrebujete, inak tomu dať voľný priebeh; pokiaľ človek vidí, počuje, myslí, má dve ruky a dve nohy, tak viac nepotrebuje. Je to samozrejme môj pohľad na vec, ale ja to robím tak, že svoju pozornosť venujem iným veciam než SM.
Asi musíte veľa pozornosti venovať svojmu podnikaniu; v čom všetkom spočíva vaša práca?
Pretože niesme veľká firma, je to všetko, čo si dokážete pri takomto podnikaní predstaviť. Vyjednávam objednávky, komunikujem so všetkými našimi partnermi, ale keď je treba, tak kľudne balím tovar; u nás sa nehráme na to, kto je jednateľ a kto zamestnanec. Vyjednávam s partnermi v zahraničí, zažil som aj veľmi tvrdé jednania, náročné na psychiku, ale toto všetko vás práve posilní.
Ako zvládate stres, ktorý sa k podnikaniu nepochybne viaže?
To, čo robíme, ma veľmi baví; znie to ako klišé, ale je to tak. Peniaze niesu na prvom mieste, samozrejme chceme zarobiť, ale ja verím, že keď vás niečo baví, chcete to robiť dobre a nejakú dobu to funguje, tak peniaze prídu samé. Stres samozrejme v podnikaní je, ale záleží na tom, nakoľko si ho pripustíte. Vo mne stresové situácie skôr prebúdzajú adrenalín; ak príde problém, baví ma nájsť riešenie, problémy skrátka prichádzajú, a keď sa ich naučíte brať ako súčasť života, tak vás nič moc neprekvapí. Problémy a stres sú pre mňa výzvou, akonáhle sa vyskytne zložitá situácia, už mi vŕta v hlave, čo je treba urobiť, komu zavolať. Niekedy sa dostanete do ošemetnej situácie, keď ide o relatívne veľké peniaze, a musíte to skrátka vyriešiť. Každé podnikanie je predovšetkým o komunikácii a dobrom vzťahu k ľuďom, ak vám skutočne záleží na tom, aby boli spokojní. Viem, že sa to tak hovorí, ale takto to cítim.
Ako ste prijali injekčnú liečbu?
Je to divné musieť si každý deň aplikovať injekciu, ale sú horšie veci. Ja som za štyri roky, kedy mám túto liečbu, mal dvakrát blok, keď som musel aplikáciu injekcie o nejakú chvíľku odložiť. Pomáha mi, keď si spomeniem na svoju malú dcéru, ktorá je úžasná, mám okamžite dobrý pocit a všetko je v pohode. S odstupom času to už beriem, ako by som si čistil zuby. Skrátka ráno vstanem, aplikujem si injekciu, a potom mám celý deň pred sebou.
Je dobrá obrana pred negatívnym stresom sústredenie pozornosti na zážitky či veci, ktoré vás tešia?
Určite. Môže ísť o malé potešenia, ja žijem prítomným okamihom alebo sa teším na niečo, čo je v blízkej budúcnosti. Mám rád dobré filmy, knihy a hudbu, tá ma vždy dobíja, a keď idem autom, pozerám sa po krajine, kochám sa, to mám veľmi rád, alebo sa ideme prejsť s priateľkou a dcérou na pekné miesto, nosím dcérku na ramenách, ona ma ťahá za uši a niečo mi rozpráva a ja si to užívam. Alebo sa dohovoríme, že v piatok pôjdeme na dobrú večeru a ja sa už na to od stredy teším. Skrátka obyčajné veci mi dokážu spríjemniť život. Je toho mnoho, čo mi v živote pomáha, ale určite to sú maličkosti, ktoré niekedy človek prehliadne, a práve to by nemal.
Napriek tomu... Čo robíte, keď vás niekto nahnevá?
Spomeniem si napríklad na moment, keď sme išli s dcérou v aute, a naraz mi hovorí: „Ocka mám rada.“ Vtedy si hovorím, že nech si na mňa kričí, kto chce, pre moju dcérku som král.
autor: Šárka Pražáková
zdroj: www.rskompas.cz
foto: ilustračné
Zdieľať na FB
Audia a videa