Únava a dýchanie pri SM

 Očami Martiny

 Biologická liečba ma minula. Z tých najťažších atakov v prvých desiatich rokoch mi jednoznačne pomohla joga a viera v jogu. Pomalý kontrolovaný pohyb a riadené dýchanie, prepojené s predstavou, ma vždy znovu postavili na nohy. Joga ma naučila, ako pracovať s psychikou a dychom, čo malo pre mňa v priebehu ďalších rokov veľký význam. Som vďačná za to, že som sa časom mohla stať cvičiteľkou ľudí so zdravotným postihnutím, ale tiež tých zdravších a pracujúcich. Nie som ortodoxná jogínka, rada prijímam nové podnety odinakiaľ, a pokiaľ sa mi osvedčia, zaraďujem ich do cvičení alebo do svojho života. Pred piatimi rokmi, keď som bola v tzv. fáze sekundárnej progresii, som začala cvičiť metódu pilates. Po niekoľkých mesiacoch tohto cvičenia som si začala uvedomovať, že sa mi znateľne spevňujú hlboké vnútorné i vonkajšie svaly trupu a výrazne sa zlepšuje držanie tela. Prehĺbila sa flexibilita chrbtice, ktorá je energetickou osou tela. Myslím si, že prepojenie jogy a pilates môže výrazne zlepšiť ako telo, tak tiež psychickú pohodu – a nielen u ľudí s SM. Tieto cvičenia sa môžu vzájomne veľmi dobre doplňovať. Pri pilates telo aj dych pracujú skôr silovo a dynamicky. Joga naopak dokáže telesne i duševne krásne uvoľniť, odbúrať napätie z tela i mysle. Cieľom je koncentrácia a psychosomatické vyladenie. Možno je škoda, že zatiaľ tieto metódy neboli nejako systematicky zaradené do klasickej lekárskej rehabilitácie. Metódy jogového dýchania boli už vypozorované a praktikované pred tisícmi rokmi. Z medicínskeho hľadiska dnes sa zdá zjednodušene povedať, že epitel nosnej sliznice má nervové zakončenia, ktoré vedú najkratšou cestou k mozgovým hemisféram. Môžeme takto ovplyvniť psychické rozpoloženie, vnútornú energiu, prehlbovať koncentráciu, odbúravať stres a psychosomatickú únavu. Tu je malý návod na dychové cvičenia, ktoré môžete cvičiť, kedykoľvek máte trochu súkromia.

 Dychové cvičenia:

 Najprv celé telo pretiahneme, ľahko precvičíme prsty na rukách i na nohách, zapojíme zápästia a členky – potom ruky i nohy uvoľníme. Či už sedíme alebo ležíme, skúsime sa zavrtieť a uvoľniť trup.

 Jemným pohybom uvoľníme ramená, šiju a tvár. Zavrieme oči, ak chceme, oblížeme si pery a prehltneme.

 Potom svoju pozornosť zameriame na dych a naplníme ním priestor trupu od bedier až k ramenám. Potom pomaly a zhlboka vydýchneme. Niekoľkokrát opakujeme. Potom necháme dych voľne plynúť, pozorujeme a uvedomujeme si studený nádych v nosnej sliznici a hornej polovici hlavy a teplý výdych, ktorý nos zasa prehrieva.

 Skúsime pridať predstavu farby. Studený modrý nádych, teplý červený výdych, a stále si to v mysli opakujeme. Tento nácvik využívame v nižšie uvedených cvičeniach. Prežívame vnemy modrého studeného nádychu a teplého červeného výdychu v nosných dierkach a hlave ale dýchame zároveň do celého trupu.

 Keď toto zvládneme, skúsime prejsť k dýchaniu, ktoré nás aktivuje po duševnej i fyzickej stránke. Pokúsime sa nadychovať pravou nosnou dierkou (PND) a ľavou (LND) vydychovať. Dáme si pravú ruku pred tvár, prstenníkom uzavrieme LND a nadýchneme sa pravou. Pri výdychu palcom uzavrieme PND a ľavou vydychujeme. Opakujeme rovnakým spôsobom, ukazováčik a prostredník voľne mieria na stred čela. S trochou trpezlivosti sa skoro naučíme nepoužívať ruku a mať oči otvorené a toto dýchanie sa stane veľmi jednoduché a praktické pre život – môžeme sa ním naštartovať, kedykoľvek cítime zvýšenú únavu.

 Rovnakým spôsobom sa môžeme nadychovať ľavou a vydychovať pravou nosnou dierkou. Tento opačne vedený dych nás upokojuje – napr. pred spaním, je nádych LND, výdych pravou – nádych pravou , výdych LND, a stále ich v tomto poradí striedame. Skrátka: kde vydychujeme, tam tiež nadychujeme. Tieto dychové cvičenia sa nazývajú Nádi Šodhana, ale to pre vás nie je dôležité.

Dôležitý je vlastný zážitok.

zdroj: www.rskompas.cz

 foto: ilustračné