teva - logo
Cesta objavov. S psychologičkou Janou Čiernou Tomanovou

Cesta objavov. S psychologičkou Janou Čiernou Tomanovou

Vydáno:

S psychologičkou Janou Tomanovou sme sa rozprávali o tom, kedy, ako a prečo môže pacient dodržiavať pravidlá liečby a robiť všetko, čo mu lekári odporučia, a kedy toho, naopak, nie je schopný. Odborne sa tomu hovorí adherencia. Hovorili sme aj o tom, kto všetko môže pacientovi pomôcť, o živote so SM a čo môže priniesť nové

Neurológovia a zdravotníci už obyčajne vedia, ako pacientovi pomôcť prijať informáciu, že ochoreli na SM. Pretože to je prvý krok k tomu, aby pacienti dodržiavali liečbu a všetko, čo im lekár odporučí. Poďme si zopakovať, čo môžu pre pacienta zdravotníci v tejto situácii urobiť.

Vnímavý lekár aj zdravotník vedia, že pacient je po oznámení takejto diagnózy väčšinou v šoku. Nie je schopný spracovať informácie v pokoji a s rozumom a navyše ich premeniť na nejaké konanie. Neurológ si obyčajne robí, okrem lekárskej diagnostiky, aj obraz o tom, akou je pacient osobnosťou, ako je na tom psychicky. Je pravda, že niektorí pacienti už pri prvom stretnutí s neurológom tušia, o akú diagnózu ide. Bývajú to, prirodzene, silnejšie osobnosti, vnímajú pokyny lekára už na prvom stretnutí a riadia sa nimi. Potom je tu iná skupina ľudí, ktorí sa zrútia. Pacient, ktorý je v šoku, nerozpráva, je v opozícii, popiera, čo sa deje, alebo niekedy žiada lekára, aby mu urobil ďalšie vyšetrenia, ktoré by diagnózu vyvrátili, a z informácií od lekára si nezapamätá takmer nič. Taký pacient nebude v prvej chvíli adherentný. Vtedy je najlepšie, aby neurológ pacienta psychicky podporil, a zároveň mu môže navrhnúť stretnutie so psychológom alebo skúseným pacientom, teda peerom. Niekedy môže pomôcť aj sociálna pracovníčka, ktorá tiež býva k dispozícii v SM Centrách.

Môže v tejto situácii pacientovi pomôcť príbuzný?

My to odporúčame ako prvú voľbu, zobrať na stretnutie, kde sa už preberá nielen ochorenie, ale aj to, ako ho budeme liečiť, niekoho blízkeho. Lekár by mal byť rád, pretože mu to uľahčí komunikáciu s pacientom. V ordinácii zaznievajú informácie typu, teraz vám podáme kortikoidy na zvládnutie atakov, budeme žiadať poisťovňu o preplatenie liečby atď., a to všetko je možné smerovať nielen na pacienta, ale aj jeho blízkych. Viac uší viac počuje, viac hláv viac vie. Môže sa vôbec pacient na oznámenie informácie o diagnóze pripraviť? Na to sa pripraviť nedá. Každý sme nastavený inak, každý máme iný temperament, ktorý máme do značnej miery vrodený. Vopred sa nedá odhadnúť, ako kto na oznámenie zareaguje. Je dobré si opakovať, že sa sám na seba môžem spoľahnúť, dôverovať si, že to ustojím, akokoľvek to bude ťažké.

Ak je pacient liečený už nejaký čas, ako by mal túto obyčajne injekčnú liečbu začleniť do svojho každodenného života?

Opäť mám pocit, že pacienti sa delia na niekoľko skupín. Sú ľudia, ktorí si po tom, čo odznie prvotný šok, uvedomia, že je dobre, že existuje liek. Postupne získavajú informácie, počujú napríklad niečo o lieku prvej voľby, jemnom lieku, ktorý môžu brať aj tehotné ženy. A povedia si, že keď to môže užívať aj tehotná žena, tak je to dobré. A múdry pacient tiež vie, že táto liečba nie je niečo automatické, treba požiadať o schválenie liečby poisťovňou. Pred tým, keď nebola táto liečba objavená, ľudia mali veľké fyzické obmedzenia, často ich čakal invalidný vozík. Dnes vďaka modernej liečbe sú pacienti dlhé obdobia stabilizovaní a cieľom neurológov je, aby sa ochorenie ohlasovalo čo najmenším počtom atakov a SM sa prejavovala miernymi symptómami. Teda múdry pacient si povie, že je dobré, že túto liečbu má, je vyskúšaná, osvedčená a môže si žiť svoj život.

Je to už skoro také klišé, hovorí sa, že každé ochorenie nám niečo hovorí…

Viete, bolo by príliš jednoduché urobiť zoznam diagnóz a k nemu priradiť, čo každá táto diagnóza znamená. Ochorenie nám síce niečo hovorí, ale každému niečo iné. A to je už ďalšia fáza tej múdrosti pacienta, ktorý si povie, že skúsi prísť na to, aké informácie toto ochorenie prináša práve jemu. Možno to na začiatku budú len drobné zmeny, niečo urobiť inak, byť na seba viac láskavý, nad niečím sa trochu zamyslieť. A niekedy to bude na hlbšiu spoluprácu so psychológom.

Dalo by sa povedať, že vlastne tá liečba dáva človeku čas na zmenu, aby žil viac v súlade sám so sebou?

Áno, tak by sa to mohlo javiť. Keď pacient užíva lieky, ako má, a dodržuje odporúčania lekárov, tak odďaľuje alebo niekedy úplne vymaže dôsledky tohto ochorenia. Ak tú liečbu prijme ako dobrého pomocníka, možno priateľa, ktorý tu preňho je, potom si môže urobiť priestor pre seba. Pozrieť sa na to, čo až doteraz popieral. Môže to byť napríklad nevšímavosť k únave alebo niektorí pacienti si začnú robiť zoznamy toho, čo im už neslúži a naopak, čo im berie energiu. Nech už sú to činnosti, návšteva akcií alebo vzťahy. A tie potom opustia. Na terapiu ku mne chodia rôzni ľudia s rôznymi problémami. Všimla som si, že ľudia s nejakou diagnózou sa naučia so sebou pracovať inak, viac sa vnímať, pochopiť, čo je pre nich dôležité a čo je v ich živote balast. To je možné brať ako niečo navyše, ako dar tej diagnózy.

Niekde som počula, že to môže byť aj taká cesta objavov?

Áno, to je presné krásne pomenovanie toho, čo sa ja tu snažím zložito povedať.

Na druhej strane, myslím si, že sú ľudia, ktorí, skrátka, nechcú nič riešiť ani rozoberať, jednoducho to len prijmú a urobia, čo sa od nich očakáva. To je podľa mňa tiež v poriadku…

Určite. Skoro sa mi chce povedať, že to sú tí šťastlivci medzi nami. Ak sa s tým vie človek vyrovnať tak, ako opisujete, tak je to v poriadku. Takí ľudia sa ku mne väčšinou nedostanú. Zoberú celú situáciu ako fakt, pribalia si ho do tej tašky, kde je schovaný celý ich život, a idú ďalej bez zbytočných rečí. Sú spokojní a nerobia navzdory diagnóze. Dôležitá je tu tá spokojnosť, nemali by na to „hundrať“ a nič s tým nerobiť.

To už je iná kategória…

Áno, to sú tí ľudia, ktorí sa sťažujú, ale nič s tým nerobia. A my im hovoríme: „Nie je vám v tom spôsobe života vlastne dobre? Možno nič nechcete meniť.“ Zistila som, že tu sú aj moje terapeutické hranice. Buď tomu človeku odporučím, aby skúsil hľadať inú cestu v sprievode iného odborníka alebo inej metódy, alebo mu poviem, aby prišiel, keď bude cítiť, že chce aspoň niečo malé zmeniť. To chcenie je dôležité. Odbehli sme však od skupiny ľudí, ktorí sú naozaj spokojní. Niekedy sa stáva, že aj niektorí zdravotníci alebo ľudia v okolí takého človeka, ktorí majú napríklad blízko k ezoterike a prostá spokojnosť a prijatie im pripadajú čudné alebo nemožné, hovoria tomu pacientovi, že len niečo potláča. To je však hlúposť, on je, skrátka, spokojný a nemusí o tom nikoho presviedčať. Život ho baví taký, aký je, a užíva si ho tu a teraz. Alebo si to porovnáva s obdobím, keď mu bolo podstatne horšie.

Na záver by som chcela náš rozhovor zhrnúť. Pripadá mi, že aby sa pacient cítil spokojný, adherentný, aby liečba preňho bola priateľom, je dôležité aj to známe Carpe diem (Využi deň).

Súhlasím s tým. Niekto by síce mohol povedať, že sme nezodpovední, keď si užívame tu a teraz. Že sme nezodpovední smerom k zajtrajškom. Avšak mám pocit, že ak venujeme pozornosť tým dobrým zážitkom, vzťahom, veciam vo svojom živote, tak je to aj prevencia proti zajtrajším problémom. Tak trochu verím na to, že keď sa sústredíme na to pekné vo svojom vnútri, deje sa to aj navonok. Naopak, ak žijeme v strachu, aby sa niečo nestalo, s väčšou pravdepodobnosťou si to „pritiahneme do života“. Ešte mi napadá, ak by sa to Carpe diem niekomu nepáčilo, tak je tu odporúčanie, ktoré sa dáva manažérom. Keď nevyjde plán A, máme pripravené plány B a C. Dnes mi síce nie je veľmi dobre, aby som vybehla na Chopok, ale môžem ostrihať kríky v záhradke. A to mi tiež urobí radosť.

Mne ešte napadá, že môžeme oboje. Užiť si deň, ale tiež mať v zálohe plány A, B a C.

Áno, súhlasím.

Zdieľať článok

Vaše otázky

Meno a priezvisko
Email
Otazka
dva + jedna =
Spolu s odborníkmi radi odpovieme na všetky otázky súvisiace s ochorením SM ale aj na iné, ktoré Vám pomôžu vyriešiť prípadný problém.
"Osobné údaje a informácie, ktoré poskytujete v tomto formulári budú vzhľadom k farmakovigilančným povinnostiam vyplývajúcim z príslušných právnych predpisov zaznamenané a spracúvané prevádzkovateľom informačného systému - spoločnosťou Teva v súlade so zákonom č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tieto osobné údaje a informácie môžu byť poskytované a zdieľané s ďalšími subjektmi Teva a národnými a európskymi úradmi z dôvodu hodnotenia a porovnávania s ďalšími nežiaducimi udalosťami zaznamenanými s týmto produktom alebo účinnou látkou. Podrobnejšie informácie môžete nájsť v ochraně osobných údajov. Ak nie ste subjektom hlásenia, aj napriek tomu, že pre hlásenie nemusíte mať súhlas pacienta s poskytnutím jeho osobných údajov, mali by ste ho o tejto skutočnosti informovať."
Odber noviniek emailom


Súhlasím so spracovaním svojho osobného údaju - emailovej adresy, a to za účelom zasielania noviniek.

Informace o používání souborů cookies

Tieto webové stránky používajú na poskytovanie služieb a analýzu návštevnosti súbory cookie. Informácie o tom, ako tieto webové stránky používate, sú zdieľané s tretími stranami. Ak máte záujem, môžete si upraviť nastavenia. Svoje rozhodnutie môžete kedykoľvek zmeniť na stránke "ochrana osobných údajov".
Povoliť všetky súbory
Okrem potrebných súborov tieto stránky na analýzu návštevnosti používajú službu Google Analytics. Ak si neželáte dáta zdieľať, môžete túto službu zakázať.