Olympijské hry 4. časť

Najväčšie obavy boli o bezpečnosť športovcov, trénerov, novinárov alebo športových fanúšikov. Sočská zimná olympiáda sa stala najdrahšou aj kvôli obrovskému množstvu financií určených práve na zabezpečenie hladkého priebehu hier.

Po smrtonosných útokoch na civilistov, v ruskom Volgograde tesne pred olympiádou, ktoré si vyžiadali tri desiatky ľudských životov, sa kaukazský extrémistický teroristi nechali počuť, že hodlajú narušiť aj olympijské hry. Premiér Putin i prezident Medvedev upokojili Medzinárodný olympijsky výbor ( MOV ) prísľubom množstva zvláštnych bezpečnostných opatrení. Sľub splnili. Hry naozaj neboli narušené žiadnymi teroristickými útokmi. V konečnom dôsledku sa tieto hry stali naozaj najbezpečnejšími v histórií, ako to premiér Putin deklaroval pred ich začiatkom. Ale za akú cenu?

Otázka bezpečnosti hier bola o to pálčivejšia, že sa Soči nachádza v blízkosti Abcházka, o ktoré Rusko viedlo krátky ozbrojený konflikt s Gruzínskom. Vyšetrovatelia tajných štátnych služieb (a to nielen ruských) sa teda právom obávali, že možný útok by mohol prísť práve zo severokaukazských základní islamistických ozbrojencov. Preto bolo na blízku južnú hranicu Ruska s Gruzínskom povolaných 70 000 príslušníkov ruských ozbrojených síl. Okrem toho na ochranu zimných olympijských hier bolo vyčlenených približne 40 000 policajtov a príslušníkov tajných služieb. V priebehu hier sa vo vzduchu vznášali bezpilotné lietadlá a hry boli monitorované 5 500 kamerami. V pohotovosti boli protilietadlové systémy a systémy protivzdušnej obrany. Po Čiernom mori sa plavili štyri protiteroristické delové člny. Dokonca aj americký Pentagón potvrdil na Čiernom mori dve svoje lode. Pre vstup na železničnú stanicu a olympijské športoviská museli návštevníci prejsť cez kontrolné body vybavenými röntgenmi, detektormi kovov a výbušného materiálu.

Vladimír Putin tiež podpísal dekrét, ktorý stanovuje, že všetky zhromaždenia, manifestácie, demonštrácie a pochody v Soči a okolí, ktoré nie sú priamo spojené s olympijskými či paralympijskými hrami sa mohli konať od 7. januára 2014 výhradne po súhlase miestnych bezpečnostných orgánov. Zóna pre demonštrácie bola zriadená v parku v sedemnásť kilometrov vzdialenom mestečku Chosta. Aj tieto protesty musia byť schválené políciou, miestnymi úradmi a bezpečnostnými službami. A to sa v pôvodnom znení dekrétu počítalo dokonca s úplným zákazom všetkých protestov a manifestácií. Takto to bude platiť až do skončenia paralympíjských hier, teda do 21. marca 2014.

Trošku to pripomína, ako keby sa Rusko chystalo na ozbrojený konflikt a nie na najväčší športový sviatok na svete. Ten sa aj napriek všetkému viac-menej vydaril. A ešte nekončí. Veď za chvíľu sú tu aj zimné paralympijské hry. Krásny nápad MOV priniesť ten najväčší športový sviatok športovcom handicapovaným, ktorí dokazujú, že šport a aktívny život patrí nielen ľuďom zdravým, ale aj tým, ku ktorým bol osud trochu menej naklonený. O histórií paralympijských hier sa dozvieme viac nabudúce.