Ako pacientom so sklerózou multiplex pomáha psychoterapia?

Je normálne cítiť hnev, nespravodlivosť, zlosť, smútok či beznádej kedykoľvek v priebehu vášho ochorenia, nielen tesne po jeho diagnostikovaní. Ak sa tieto pocity objavia, nie je vhodné ich potláčať, rovnako ako nie je vhodné ventilovať si ich na svojich blízkych. Psychoterapeut vám môže pomôcť naučiť sa tieto pocity zvládnuť.

Môžete mu povedať aj veci, ktoré by ste svojim blízkym nepovedali, môžete sa uňho hnevať a plakať, máte možnosť rozprávať otvorene o tom, čo cítite. Utriedite si tak myšlienky, ujasníte, čo vás najviac trápi alebo čomu nerozumiete. Môžete s ním prebrať svoje obavy, či pochybnosti o liečbe. Každý máme vo vnútri návod, ako si pomôcť sám, nie vždy ho však dokážeme sami objaviť a práve tu nastupuje úloha psychoterapie. 

V súčasnosti už existujú štúdie, ktoré dokazujú pozitívny vplyv psychoterapie na progresiu ochorenia. Pomáha zvládať stres, účinne bojuje proti depresii a pozitívne ovplyvňuje aj rodinné a pracovné vzťahy. Terapeut vám vie pomôcť naučiť sa pozitívne myslieť a je dokázané aj to, že u ľudí, ktorí pozitívne myslia, fungujú lieky lepšie a choroba má omnoho ľahší priebeh.

Spoločným znakom pacientov s SM je nízke sebavedomie až autoagresivita. Nie je ľahké priznať si svoje limity a obmedzenia, ktoré ochorenie môže prinášať. Pre vyrovnanie sa s diagnózou je ale veľmi dôležité prijať samého seba aj s chorobou a jej limitmi a v konečnom dôsledku je to veľmi oslobodzujúce. Chce to však silu, trpezlivosť, čas a odvahu.

Psychoterapeut vám dokáže pomôcť rozšíriť a prehĺbiť poznanie samého seba, obmedziť sebazničujúce správanie a účinne zvládať problémy a konflikty. Môže vás naučiť ako ovládať svoje symptómy a nenechať, aby oni ovládali vás, pochopiť ich príčinu. Vďaka psychoterapii je možné porozumieť súvislostiam a neuvedomovaným motívom, získať nadhľad a lepšie sa prispôsobovať životným situáciám.

Koľko konzultácií budete potrebovať je prísne individuálne. Niekto potrebuje psychoterapiu len v začiatkoch ochorenia, aby mu pomohla vyrovnať sa s novou situáciou, niekto navštevuje terapeuta nepretržite v pravidelných intervaloch celý svoj život. Počet sedení nie je dôležitý, každý máme svoje vlastné tempo, ktorým na sebe pracujeme. Dôležité je, aby táto práca viedla k pocitom vyrovnanosti, spokojnosti a tým k celkovému zvýšeniu kvality života. Aby sa negatívne skutočnosti premenili časom na neutrálne a bezvýznamné, či dokonca na pozitívne.

Michaela Barkociová, študentka Farmaceutickej fakulty, Bratislava