Kedy? O čom? A ako?
Úplne prvá rada HR manažérky znie: Ak ideš na pracovné stretnutie, maj na zreteli, čo tým chceš dosiahnuť. A zopakuj si to tesne pred tým, niekedy pomáha si to napísať. Dôležité je tiež rozprávať sa s nadriadeným o svojich zdravotných problémoch v správnej chvíli. Malo by to byť až v okamihu, keď som ja sám so svojím ochorením vyrovnaný. Vendula Mikšovská ďalej hovorí: „Znamená to, že človek vie, čo jeho ochorenie zahŕňa, má dosť informácií o liečbe, vie, aké obmedzenia prináša, prijal ho a dokáže s ním fungovať. Zamestnanec by mal vedieť zrozumiteľne pomenovať, čo potrebuje od kolegov a nadriadeného, aby mohol svoju prácu dobre vykonávať. Mal by mať jasno, a to je tiež veľmi dôležité, aký bude jeho dlhodobý prínos pre firmu.“ V situáciách, keď hovoríme o takýchto citlivých témach, je dobré si vopred stanoviť hranice, kam až chceme svojich nadriadených či kolegov do svojho súkromného priestoru pustiť. „Ak je človek vyrovnaný s týmito témami, tak o svojom ochorení môže hovoriť s kýmkoľvek, a to vrátane nadriadených, pretože už nebojuje so sebou, ale hľadá komunikačný kanál a riešenie,“ uzatvára HR manažérka.
Predpokladajme, že druhá strana nevie, ako sa cítime
Mnoho ľudí, a nadriadení nie sú žiadna výnimka, keď s nimi začneme hovoriť o ochorení, teda o niečom, čo je pre nich neznáme a z ich pohľadu aj ohrozujúce, sa automaticky nastaví do obranného režimu. Vendula Mikšovská vysvetľuje: „Ak chceme niekomu povedať, čo nás ťaží, v tomto prípade o SM, a čo od neho potrebujeme, oplatí sa popremýšľať, aký ten človek je a ako s ním túto citlivú tému prebrať. V takýchto prípadoch sa osvedčilo nepýtať sa ľudí, či niečo vedia o SM, pretože rozpačitý človek povie áno, ale pýtať sa otázkou: „Čo všetko viete o SM?“ Otvorí to rozhovor a dozviete sa, z čoho môže mať druhá strana obavy alebo čomu nerozumie. Veľa problémov medzi ľuďmi je spôsobených rozpakmi. „Ľudia odrazu nevedia, ako majú s takou informáciou naložiť,“ vysvetľuje manažérka. „Preto je dobré akýmkoľvek spôsobom pripraviť priestor, aby sme toho druhého nezaskočili, aby mal napríklad možnosť rozhovor prerušiť, zistiť si informácie a premýšľať o nich.“ Zamestnanec môže celú situáciu posunúť a zjednodušiť aj tým, že na stretnutie prinesie podklady, ktoré si môže nadriadený v pokoji do ďalšieho stretnutia preštudovať.
Prostredie firmy je dôležité
V zamestnaní sa ľudia pohybujú v rôznych prostrediach a v každej firme je tiež nastavená rôzna úroveň komunikácie. Ako taký dialóg a hľadanie riešenia vyzerá, nám priblížila Vendula Mikšovská na konkrétnom príbehu, ktorý sa síce netýka priamo diagnózy SM, ale je poučný: „Raz ku mne prišiel na prvý pohovor záujemca o prácu, ktorý mi hneď povedal, že mu bola diagnostikovaná epilepsia, berie lieky, je stabilizovaný a jeho ochorenie sa teda naďalej neprejavuje,“ objasňuje manažérka. „Otvorene som sa priznala, že s týmto ochorením nemám žiadne skúsenosti a musím sa najskôr poradiť s naším lekárom, čo to pre firmu znamená, či nám z toho vyplývajú nejaké riziká, čo potrebujeme pripraviť a pod. Bolo skvelé, že nový záujemca o prácu bol veľmi ústretový a otvorený, pýtala som sa ho, či sa predsa len u neho ochorenie nejako prejavuje, čo máme robiť, keď bude potrebné volať lekára. Mala som veľa otázok, na ktoré mi postupne odpovedal. Keď k nám potom tento muž nastúpil, sám sa rozhodoval, komu z kolegov o tom povie. Nakoniec sa zveril najbližšiemu okoliu a všetko fungovalo veľmi dobre. Ľudia okolo neho vedeli, že neupadá do bezvedomia, len môže mať občas krátke okamihy, keď vypadne zo sústredenia sa. Boli na to pripravení, vedeli, kedy majú niečo urobiť, a vedeli, kedy nemusia urobiť nič,“ hovorí Vendula Mikšovská a dodáva: „Viete, verím, že si ľudia chcú navzájom pomôcť, len niekedy nevedia, čo je to tá správna pomoc.“
Môže pomôcť aj kolega
Niekedy rozhovor s nadriadeným môže sprostredkovať aj kolega, ktorému veríme. „Niekedy máme pocit, že cesta musí ísť vždy rovno, ale ‚cikcak‘ cestička môže byť účinnejšia. Niekedy tým prvým, komu sa zveríme, môže byť kolega, s ktorým sa cítime dobre a veríme mu. Po prvé, môžeme sa s ním lepšie pripraviť na stretnutie s nadriadeným, ujasniť si, ako niektoré veci vysvetliť, a po druhé, on môže byť človekom, ktorý nám ľahšie otvorí dvere k nadriadenému, alebo spoločne prídeme na to, kto by mohol byť vhodným sprostredkovateľom. Tým môže byť vo firme tiež personalista, na to ľudia niekedy zabúdajú,“ dodáva HR manažérka.
Zdieľať na FB
Audia a videa