O bábo sme prišli a ja som bola na dne svojich síl. Našťastie, mám rodinku, ktorá mi nedovolila padnúť na dno a postupne som sa vracala do normálu. Bola to neskutočná jar. Hanbila som sa chodiť s malou na ihrisko. Stále som cítila pohľady ostatných - „je skoro ráno, má malé dieťa a aj tak je opitá!“
Teraz sa nad tým len pousmejem, vyrovnala som sa s touto chorobou, ako sa to len dá a nehanbím sa za ňu, ani za to, ako chodím (momentálne veľmi dobre). Je to však zlá choroba a nikdy neviem, kedy zase zaútočí. Vážim si každý jeden deň, kedy môžem vstať, starať sa o malú a robiť úplne bežné veci, nad ktorými sa väčšina ani nezamýšľa.
(Letzeku, príbeh z internetu)
zdroj: SKOMPASOM
Za každým mrakom sa skrýva slniečko... (3.)
Vydáno: 17.07.2014
Som mamou dvojročnej dcérky, ktorá je mojím najväčším pokladom. S manželom sme sa rozhodli, že si urobíme ešte jeden takýto poklad, aby našej malej nebolo smutno. Všetko išlo ako po masle, otehotnela som na prvý raz, no moja radosť netrvala dlho. Vlastne som sa ani nestihla začať radovať. Asi dva dni po pozitívnom teste to prišlo. Nemohla som chodiť, pracovať s rukou a bolo mi hrozne zle. Skončila som na neurológii, kde som sa dozvedela krutú diagnózu a tou je skleróza multiplex.
Zdieľať na FB
Audia a videa