- Keď ste ochoreli, učili ste na základnej škole, mali ste rada svoju prácu. A potom prišla zmena. Ako veľká?
Úplná. Rok som nebola schopná ísť okolo svojej bývalej školy. Prvé správy o SM mi tiež nepomohli. Dostala som sa k neúplným informáciám, z ktorých som mala pocit, že nikdy nebudem mať deti a napokon skončím na invalidnom vozíku. Až na renomovanej klinike som sa dozvedela o možnostiach modernej liečby a povedali mi o podmienkach plánovaného rodičovstva. Pretože som si potrebovala v hlave všeličo zrovnať, začala som chodiť na psychoterapiu.
- Školu ste už nikdy nenavštívila?
Pomohli mi deti. Keď som neprišla za nimi, prišli oni za mnou. Potom som sa odvážila ísť medzi bývalých kolegov a zistila som, že sa s nimi môžem normálne baviť. Veľkou oporou mi je dodnes celá moja rodina. Ďalšou inšpiráciou pre mňa bolo stretnutie s organizáciou, kde sa združujú aktívni pacienti. Aj vďaka nim som si uvedomila, že život nekončí. Postupne som vyštudovala psychológiu a neskôr andragogiku. Pozriem sa na to spätne: psychológiu som vyštudovala viac kvôli tomu, aby som sa vyznala lepšie sama v sebe. O andragogike som uvažovala ako o ďalšej mojej profesii.
- Medzitým ste sa presťahovali do Prahy a narazili ste na podvodníkov...
Pôvodne sme s manželom bývali v domčeku v rodnom meste. Pretože bolo pre mňa náročné jazdiť do Prahy k lekárom a za vzdelaním, postupne sme doputovali do hlavného mesta a neskôr sme si chceli postaviť „domček snov“. Sen skončil, keď stavebná firma nič nepostavila a zmizla so všetkými našimi peniazmi. Úplne som sa zložila. Okrem toho sa mi zhoršila pohyblivosť prstov na rukách. Aby som si prsty precvičila, priviezla mi sestra ako darček krabicu polodrahokamov a perál a ja som z nich vytvorila prvé šperky.
- Čo bol váš úplne prvý šperk?
Prvý šperk som vytvorila pre kamarátku, bol z ružového achátu a pomenovala som ho: „Tykadla“. Šperk mal prekvapivý úspech. Kolegyne sa jej začali pýtať, kde ho zohnala a či by som aj pre ne niečo nestvorila.
- To bol teda začiatok, ale kedy ste si uvedomili, že by to mohol byť nový spôsob vašej existencie?
Kľúčové momenty boli dva. Raz sme so sestrou vystavili šperky v stánku na trhu v Prahe. Do večera boli takmer vypredané. Druhý kľúčový moment bol, keď som dostala pozvanie prezentovať svoje šperky na stretnutí úspešných podnikateliek a manažérok. Rozklepali sa mi trošku kolená, pretože to sú dámy, ktoré si môžu obstarať hocijaký šperk a všeličo už videli. Bol to úspech. Šperky sa páčili a bol o ne záujem. To mi dalo silu pustiť sa do tvorenie šperkov naplno. Sestra a manžel založili firmu. Manžel má výborné obchodnícke nadanie, sestra úspešne rieši marketing. Šperkom sa v súčasnej dobe venuje už takmer celá rodina.
- Ako sa stalo, že vaše šperky nosí aj Lucie Bílá a Madeleine Albrightová?
Na koncerte Lucii Bílej prebiehal charitatívny projekt v prospech neziskovej organizácie „Sluníčko“. Pretože som aj ja podporovala činnosť združenia, boli tu moje šperky vystavené. Tušila som, že sa Lucii Bílej budú páčiť šperky z perál, a mala som pravdu. K Madeleine Albrightovej sa môj šperk dostal vďaka ponuke jedného novinára. Išiel s ňou robiť rozhovor a chcel, aby som pre ňu vytvorila originálny darček. Madeleine Albrightová brošne miluje. Štrnásť dní som kvôli tomu nespala a vymýšľala a vymýšľala.
- Pracujete s drahými kameňmi, myslíte si, že si kameň človeka vyberá?
Podľa mňa niekedy áno. Ja mám rada kryštál, a to je kameň, ktorý má vraj čistiace schopnosti. Vzhľadom k mojej chorobe to má istú symboliku. Mám kamarátku, ktorá má problémy s krvou, a tá si často vyberá hematity. O nich sa traduje, že posilňujú krv. Kamene môžu vyjadrovať aj to, ako sa človek v určitom období života cíti. Poznám jednu pani, pri ktorej som mala pocit, že práve prežíva neľahké životné obdobie. Väčšinou si vyberala tmavé alebo čierne kamene. Mám radosť, že dnes už má chuť nosiť farebnejšie a výraznejšie šperky.
- Ako sa šperk tvorí?
Mám rada ľudí, ktorí mi dajú voľnejšiu ruku pri tvorbe, ale vedia, čo chcú. Väčšinou chcú konkrétny drahokam. Potom chodíme od šnúry k šnúre na ktorých sú zavesené drahokamy, pozeráme sa na zafarbenie jednotlivých kameňov, ich veľkosť. Kombinujeme ich s ďalšími prvkami zo striebra alebo iných materiálov. Niektoré ženy si vyberajú farby podľa ročného obdobia a samozrejme oblečenia.
- Keď hovoríte o šperkoch, celá žiarite, má vaša práca vplyv aj na váš zdravotný stav?
Určite. Psychicky ma to povzbudilo. Cítim, že môj život dostal nový smer. Práca s kameňmi ma nabíja. Keď dnes prídem k lekárke na neurológiu a preberáme spolu výsledky magnetickej rezonancie, je prekvapená, pretože výsledky sa nemenia. Môj zdravotný stav sa stabilizoval.
- Čo je podľa vás dôležité, aby človek objavil, kadiaľ ďalej?
"Nesedieť doma a neľutovať sa."
rozprávala sa: Šárka Pražáková
zdroj: RS Kompas
Zdieľať na FB
Audia a videa